Mala by byť rada. Netváril sa, že je všetko zabudnuté. Ani nejatril rany. V noci však plakala rovnako ako vtedy v apríli. Keď došla električka, odvracala od nej tvár, aby si nevšimla opuchnuté oči a vysilené žilky. Odvracala ich aj od kachličiek v kúpeľni a ružovej periny. Keď si líhala, pýtali sa jej, či je v poriadku. Vyzerá hrozne. Poďakovala sa a vysvetlila to únavou. Unavená z myšlienok naňho a jeho tváre, ktorú mala celý deň pred sebou. Sedel oproti nej, stál jej za chrbtom, díval sa na ňu. Ona naňho. Odvracali pohľady a vyhýbali sa aurám toho druhého.
Chápe pár vecí lepšie ako pred rokom. Už si nebalí všetko do ligotavého celofánu a koža jej stvrdla. O trošku. A naučila sa slovám prikladať inú váhu. A pred spaním myslieť na iné veci, aby sa jej znova nevkradol tam. Hlavu si už nekladie na vankúš.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
10. 3.marca 2011 12:19
Brilantné!
Napíš svoj komentár