Ďakujem. Za čo? Všetko, čo si urobila. Ticho. Mami? Hm? Nikto nemá takú mamu ako ja. Ticho. Silnejšie objatie a úsmev.
Len treba pospájať písmenká. Nie je to ťažké. A dať do nich srdce. Za pár slov, viet, kde vsuniete slabiky ľúb-, ra-, -jem, naj-, ne-, -páč… dostanete štyri fidorky, lebo vie, že ich zbožňujete. A ráno, keď sa o 7 vracia z práce, vás zobudí, hoci vie, že ste unavená ako pes a hoci v spánku vyzeráte ako anjelik. Proste to nevydrží.
A vy rozprávate a rozprávate a rozprávate. O Mají, o blúzke z Tesca, o zmrzline za 40 centov, o Saganovej, o Mirke, o Ríme a skloňovaní, o špagetách a o praní, o nociach, o perinách, o vrátnikovi, o šekoch, o riadnych termínoch, o Robovi a filozofii.
Včera, keď som cestovala, niekde pred Zvolenom, začala som čítať „Dobrý deň, smútok“. A zosmutnela som. Nie kvôli Cecille ani kvôli Anne, hoci neskončila ružovo. Dívala som sa na diaľnicu a na prázdne sedadlo vedľa mňa. Zmenila som sa. Nie tak, ako to tvrdia ostatní. Premýšľala som, či som sa sama sebe odsudzila alebo naopak, našla k sebe novú cestu. Pred mesiacmi som sa desila predstavy diaľnice a prázdneho sedadla. Teraz sa na ňu dívam a na sedadle mám pohodenú tašku. Akosi sa nespoznávam. Zmenili ma noví ľudia? Navliekli do nových šiat a ja som si to nestihla ani všimnúť? Alebo absencia tých starých? Ľudí i šiat.
Mama sa mi zdá krajšia ako hocikedy predtým, hoci opak by mal byť pravdou. Vyleteli sme a nechali ju samú. Sama sa morí, sama beží, sama mi telefonuje a pýta sa, čo nové. Zmenila som sa ja a tým zmenila svet- moju mamu.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
3
toto je jedna z tých vecí vktorých mám naozaj chaos , pekne napísané...
Napíš svoj komentár
Ale...o tom je asi život, povinnosti pribúdajú, pribúdajú všetky tie veci, ktoré sa predsa neodmietajú...a ktoré nás oberajúo rodinu, o rodinnú atmosféru...Aj keď sme vedeli, že to tak dopadne, že to bude také, že budeme mať na seba čím ďalej, tým menej času....no tie chvíľky, ktoré spolu strávime by mali stáť naozaj za to!
Mali by sme sa snažíť ich využiť naplno, naplno!
Aby sme potom cez rok mohli s radosťou spomínať, ako nám bolo dobre spolu a ako sme boli tam či tam, a robili to či to...
Mám v pláne napísať blog o mame....už dlhší čas...