O niektoré chvíľky prichádzam každý deň. Obtrú sa mi o zadné vrecko na rifliach, ale kým sa otočím, zázračne zmiznú. Zostane po nich len akési sparno. Nie ten ľahký čerstvý prúd vzduchu, ale niečo ťaživé. Bolo a už nie je. Premárnená sekunda, ktorá mohla zmeniť celé hodiny.
Mám prekrásny výhľad z okna mojej internátnej izby. Každý večer, noc sa dívam na rozžiarený Zobor a domčeky pod ním. Každý podvečer si hovorím, že zachytím ten čas, kedy sa rozsvecujú pouličné lampy a ľudia začínajú zapaľovať svetlá v obývačkách. Ešte mi to nevyšlo.
Nepremeškala som však chvíľu, keď si zhasol svetlo v našej spoločnej izbe. Paradoxne to bolo v rovnakom okamihu, ako moje oči rozžiarili celú miestnosť. Ak vieš, ako to myslím. Nezaváhal si. Neviem, či váhy prechýlil tvoj strach alebo príliš veľa teba a príliš málo mňa. Neviem ani to, či som ja stratila teba alebo ty mňa.
To je práve to negatívum zmrazovania. Mám ten moment pevne usadený v sadre, lenže hmota sa dostala do každej bunky a odmieta vydať svedectvo. Tá chvíľa z upršaného aprílového večera kŕčovito zamrzla v čase.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
2. 10.októbra 2010 23:36
milujem jantár!
Napíš svoj komentár