.
.
.
.
.
Spolubývajúca včera povedala: „Toto je taký iný svet...“ Zakrúžila som hlavou, aby sa mi v nej táto veta uležala. Tam, kde má. Ešte aj dnes sa hniezdi. Keď holky zaspali a moje oči si privykli na tmu. Zatvorila som ich a dívala som sa do diaľky. Že je to naozaj iný svet.
Svet, ktorý je vo mne. Niekto ho pomaly zariaďuje, prikladá vyšívané dečky, staré lampy, nočné stolíky, časopisy a varné kanvice. Svet, v ktorom sa niečo láme, niečo sa rodí, driape na všetky strany i staticky necháva tŕpnuť. Kde by som mala byť zod-po-ved-ná a vidieť i za roh.
A keď si pošúcham oči päsťami, iba sa mi začervenajú a znova musím zaostrovať. A to som iba na prahu, čo sa stane, keď prekročím, keď ma nik cez neho neprenesie a moja črievička zanechá stopu v prachu? Keď budem „príliš“ alebo „vôbec“. Svoja či cudzia. Krásna alebo málo krásna? Nie taká, aká mám byť pre ten svet. Je nový?
This is not the end
This is not the beginning
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ixka
11. 2.febuára 2011 21:57
Toto je iný svet, ale iný ako čo?
Napíš svoj komentár