Keď mi záleží na drobnostiach, keď mi berú dych a nevracajú ho dlhú dobu. Keď plačem nad ich zrodom či radujem na ich kare. Stáva sa. Beriem ich na dovolenky, k zubárovi i do školy. Držím ich za ruky i plieskam po zadku. V tmavom kine hľadám ich rameno, na horúcej pláži ich slnečník. Varia mi obed, večer donútia vypiť pohár mlieka. Zaplatia účet a nepýtajú úroky, inokedy zo mňa strhnú i poslednú sukňu.
Precítim i malé napomenutie, pôsobí na mňa farba tvojho hlasu. Malá chladnička ma vyvádza z miery, pohľad z 12-teho poschodia ma desí. Škrtanice v zošite menia moje vlny, vyrovnávajú ich aj obyčajné balerínky.
Všetko ma ovplyvňuje, ty i ty. Prežívam intenzívne aj to, čo dôležité nie je a dôležité veci často obchádzam. A potom príde ten pohľad, po dlhom čase, z väčšej diaľky a drobnosti sa javia ako nepodstatné. Aj tak sa zliali do jednej masy, rozsypali do celku. Tak klamlivý obraz.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mirkova
6. 10.októbra 2009 16:28
ou, niekto nám dnes obedoval metaforickú kašu
Napíš svoj komentár