Klbko

Ako to odohnať,
čo ani netušíš,
čo nevidíš,
iba facká ťa to.

Minútu po minúte,
obraciaš tvár,
kloníš ju k zemi,
brániš sa dlaňami,
žmúriš okále,
vraštíš líca,
kričíš a jačíš.

Hľadáš kúty,
myšacie dierky,
skrinky pod drezom.

Srdce bije pomalšie,
je ťažšie a ťažšie,
prepadá sa do nohavíc,
padá ti pod nohy,
pošliapané, cudzie i tvoje.

Si ako klbko,
trasoty i samoty,
premočené od sĺz,
znetvorené tvojim vlastným svetom.

Ako to odohnať?

 Báseň

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu