Keby bolo všetko okrúhle. Vrátil by si sa ku mne a ja k tebe. Keby som ťa zanechala v tom parku pri lavičke a bola by som si istá, že ťa tam nájdem aj o sto rokov. Tých sto rokov by som vandrovala po svete bez obáv a bez strachu. Keby bol svet gombička.

Keby som neuchopila šťastenu, vrátila by som sa a vrhla sa na ňu s otvorenou náručou a utopila v nej svoje nešťastie. Keby som ťa chcela vidieť znova, stačilo by sa otočiť alebo poponáhľať. Všetky dotyky precítiť ešte raz, plávať v tvojich očiach a slniť sa v tvojom úsmeve. Ešte párkrát byť šťastná. Zaokrúhliť svet a nestratiť pri tom ani cent. Zarobiť i odložiť si na horšie časy do prasiatka.

Mohla by som povedať prepáč a mať o jedno „prepáč“ viac v škatuľke. Nebála by som sa, že niečo stratím, veď raz sa k tomu ešte vrátim. Hovoriť s jemným prízvukom, aby som sa za to nemusela hanbiť, keď okolo tej sekundy preletím ešte raz.

Rada by som vandrovala sto rokov bez obáv a strachu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
majuri  17. 3. 2011 11:20
ja neznasam pocit ze nieco stratim,aj ked ziskam nieco nove

proste chcem mat vsetko pohromade
Napíš svoj komentár