Hlavne, keď mám 3 dni do prevzatia balíčka z Moskvy. Usmoklená a nenávidiaca svet, ktorý ma nemá rád. Nenávidiaca zrkadlo, ktoré mi pľuje do tváre. Nenávidiac seba, že sa nemením na takú, akú ma chcú. Že som taká, s chybami, nikdy nie bez nich.
Ako na slepej mape. Hľadajúca nie cestu. Ale útočisko. Noru, kde sa zahrabem a prečkám zimušnú zimu. Pokryjem sa machom a s pokojným povzdychom sa hlbšie zababuším. Na dvere „Nevyrušovať“, telefón odpojený, do uší korkové zátky.
Ísť späť. Alebo ďaleko dopredu. Len nebyť na tom mieste, kde všetko je šedé, či stráca farbu. Tam, kde fľašky od coca-coly sú celistvé a prázdne.
Viem, že je to svet fantázie, tej zlej fantázie. Kde sa nálady menia jedna, dve, tri radosti a trhá to jedine ženskú časť sveta. Kúzelníci čarujú, vždy odčarujú nejakú vašu časť. Žongléri žonglujú. S vašimi hormónmi a citmi. Vidíte žltých drakov a dáva vám to zmysel. Ale nepochopíte obyčajné slová. Vždy ich prečítate s iným významom. Je to vyčerpávajúce.
Občas prázdna, plná ozvien ticha, inokedy prekypujúca pulzujúcou hmotou. Dnes sa však tá hmota nejako nezvýšila.
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elwinko
20. 9.sept. 2009 01:29
zimušná zima
Napíš svoj komentár