Pastelkami maľuješ strop.
Silou mocou,
mocou a silou.

Naťahuješ pery,
nech čarujú úsmev.
Kladieš si rozprávky,
nech veríš na konce.
Zakrývaš nimi deň,
noc i slzy v očiach.
Voláš do ticha,
nech ťa objímu slová.
Vyzliekaš si šťastie,
nech ťa neopustí samo.

Si nahý, krásne i nebezpečne.
Zraniteľný, priťahuješ i odpudzuješ.

Sú dni, noci i poobedia,
keď bedákaš, plačeš i nadávaš.
Včera bol deň, bola noc a bolo poobedie,
keď si sa smial, radoval a bozkával.
To je ten kolotoč, tá dráha,
keď sa nesmieš pustiť zábradlia.

 Báseň
Komentuj
 fotka
mirkova  14. 5. 2009 22:37
to aj píšeš niekomu skutočnému, alebo je ten ideál len v tvojej hlave?
 fotka
martinqaa  15. 5. 2009 20:33
ach..velmi sympaticke
Napíš svoj komentár