Vraj si neverím. A vraj sa mám mať nehorázne rada. Vraj je to o tej clivote. Je to vraj smutné.

Premýšľam, či je to pravda. Či ma cudzí ľudia dokážu odhaliť, či mám na vetrovke vzadu nápis NEVERÍM SI, či som dosť nezatiahla oponu, či je to pravda... Ale kto sa má rád tak, ako by sa mal? Kto si nikdy nebol neverný? Kto sa ľúbi tak, že by si zniesol modré z neba? Kto sa každé ráno jemne pohladí, kto si pochváli citrónovo žltý top, kto si podrží dvere výťahu?

Žiadne klišé. Žiadne „nenávidím sa, pretože som škaredá“. Poznáte to........dostanete na 5. narodeniny fungl nové autíčko. Je krásne ......, len tie kolieska by mohli byť svetlejšie. CD-čko? Amazing!!! Len tá tretia skladba.... Synonymum k „len“- ALE. V roku 1993 sa dostalo na vrchol rebríčka „najpoužívanejších slov v ľudskej slovnej zásobe“ a odvtedy sa nehlo ani o piaď. Staré ako Matuzalem a stále čulé ako za mlada. Rovnako raní, rovnako sa trblieta uprostred ironickej noci.

Napriek tomu viem, že nie som škaredé káčatko, ani sprostá hus, či lenivé prasa. Proste nie každý môže byť nádhernou labuťou, ktorá má okolo krku uviazanú charizmu a každé ráno sa kúpe v sebavedomí. Ide o to, chýbajúce položky nahradiť niečim iným, naučiť sa štopkať a zaplátať. Hoc neviem vždy hrdo zdvihnúť hlavu a zabodnúť čertovsky sexi pohľad do náhodného okoloidúceho, viete aká je to radosť, keď raz za uhorský rok sa mi to podarí a pocítim odozvu? Možno ten môj „čertovsky sexi pohľad“ bol skôr „čertovsky invalidný pohľad“ a ON možno žmurkal na svojko boyfriend-a za mnou, ale I DO IT !!!

Takže, na svoje dvadsiate narodky si od každého prosím za hrsť sebavedomia a potom už budem dokonalá

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
jogurtovakultura  1. 2. 2009 18:49
nuž. mám načať polemiku o pokore? ked sa okolo seba obzrieme vidime buď hovná na podpätkoch, ktoré si veria a hrajú dokonalé, a potom dokonalé, ktoré si neveria. kto je lepsi? a kto je horsi? a pravdaje taka, ze najhorsia je falosna pokora. keby sme si definovali pychu, stacilo by nam vziať si do rú zrkadielko a nahlasi si povedať : "ktože iny by bol najkrajsi na svete, ked nie ja?" a opozitum k tomu je sklonena hlava a bedákanie "som hrozna, nemozna, skareda, tupa, nic sa mi nedarí" sú také dni, ale bang, aj toto je falosna pokora = pycha, a takí ludia potrebuju len pocut pravý opak aby si mohli skresat mienku o sebe. a potom, sú tu okrem hovien na podpätkoch a falošných bedároch aj ludia. no hey, obycajny nazov pre neobycajnych ludi. ak sa na seba pozries v pravej pokore, vidis svoje minusy, ale si hrda na svoje plusy, si vyzbrojená do sveta. a sebavedomie sa stane len vonavkou, ktorá neprekáza, ale prehnať to s nou je ako vlepiť si frčku do nosa. skoncila som, palček hore, jogurtová
 fotka
hovado  2. 2. 2009 10:40
zaujímavý blog a pútavý, čítal som ho dvakrát...
myslím, že charizmu máš a silnú.
Niesi škaredé káčatko, ani sprostá hus, dokonca ani lenivé prasa, ale prosím nebuť ani labuť... tie tiež niesú nejak pekné, majú škaredé nohy, hnusne škriekajú a sú nenažrané...

Tiež myslím, že ak by som ťa stretol a hodila by si na mňa svoj čertovský sexi pohľad, pohlo by to so mnou...myslím, že by som sa zastavil, pomaly sa za tebou otočil a usmial by som sa na teba ako nejaký krerén, ničoho iného by som asi nebol schopný ... potom by som ľutoval, že by som nešiel za tebou a neozval sa, nepozval ťa niekam a nepokecal by som s tebou...
Napíš svoj komentár