Mám rada, keď vidím labute a zaspávam s kolenami pod bradou

Dnes sa prisťahovali labute na rieku. Alebo len na návštevu. Ale sú tam, či aspoň na obed boli. Stála som na moste a ako malá sa opierala o zábradlie a so zubatým úsmevom a knihou v ruke čumela na ich dlhé krky a belobu. Nie som človek, ktorý sa zastaví v meste uprostred mosta a zapozerá sa na labute. Ani človek, ktorý celú cestu od knižnice k intráku číta knihu a oči dvihne len na zebre a keď sa pošmykne čižmou na ľade. Takmer som narazila do značky pred policajtmi, keď som bola v šiestom riadku na prvej strane a na ľavú mi padla smietka zo stromu.

Na pešej sme práve konštatovali s Majou, že obchod s tými otrasnými spoločenskými šatami asi skrachoval, ale nahé figuríny tam v čírom hneve nechali, keď som pri susednom výklade zazrela kamaráta a pískala som naňho, kým sa netočil. Typ človeka, čo na otázku, kde v NR je nejaký poriadny antikvariát vás pošle do sekáča skúsiť šťastie, ale aspoň vám pochváli čiapku.

Milujem dni, keď po dvojhodinovom spánku urobím skúšku a uvidím labute. Hoci v Tescu som pobehovala medzi regálmi s ryžou v jednej ruke a kukuricou v druhej a pri pokladni mi zas na krk dýchal nejaký ujo, ale následná zastávka v knižnici to vyrovnala a moja mega taška, ktorú „kamarát zo sekáča“ nazval kabelkou sa narvala ešte viac.

Veselý pohreb a Hon na ovcu. Zvláštne, že Ovca sa začína pohrebom.

A milujem aj dni, keď po nespánku nepôjdem spať, lebo..... lebo som šťastná a nechcem to prespať, prepásť. Aj dni, keď sa zastavím a opriem sa o zábradlie. Keď usmievavá vrazím na intrák. Keď sa ledva vyhnem tete s nákupnou taškou v ruke. Keď zaspávam s troma knihami na vankúši, s jednou v ruke a perinou po uši, kolenami pod bradou.

Hoc občas som prepracovaná a potím „Koľko je ¾ a dačo? Liter a štvrť?“. Vtedy...... aj to mám rada

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu