Dlane na mojich pleciach,
stisk a
slzy v očiach.
Keď cítim pohľad na temene,
sila a
láska vo mne.

Prvé slová,
prvý pád.
Vyslovila ona,
pocítila snáď.

Hoc svetelné roky,
hoc delia nás.
Hoc vrchy a rieky,
strašia nás.
Stačí si spomenúť,
povzdychnúť,
to meno vyrieknuť
a tvoj obraz hladí ma,
zdraví a objíma.

Si môj anjel, ktorý plače,
slzy, ktoré nebo maže.
Koruna z tŕnia, krvavá a vymodlená,
nezlož si ju, si taká krásna.
Bolí ťa to, viem,
chrániš ma, ďakujem...


Mám moc ti ublížiť, bodať a hrdúsiť.
Prepáč, ak už nemáš síl,
bežať na ceste toľkých míľ.




Ľúbim ťa mami.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
hovado  11. 5. 2009 08:02
je to veľmi krásne a pri čítaní som si spomenul na svoju mamu (ktorá nieje doma už niekoľký deň a fláka sa po výstavách)
 fotka
shelia  11. 5. 2009 08:04
velmi silne
 fotka
elwinko  11. 5. 2009 09:11
Krásne vyznanie!!
 fotka
whatsername8  11. 5. 2009 09:19
touto basňou si prave tromfla môjho čierneho princa a ovocnu tortu ku dňu matiek/ktoru mimochodom robim viac-menej pre seba/
Napíš svoj komentár