Viac ako dva roky po krásnych šatách, roztrhaných silonkách, zelených stužkách, slzách, koláčoch a po tom pocite dôležitosti sa obzerám. Nie len dozadu, lež okolo seba. Kde to som, kde sú iní a kam sa pomaly šuchtám.Či som niečo zmenila, či nejaký môj pohyb zmenil celý svet. Aspoň svet jedného človeka.
Spomenula som si na jeden môj blog, keď som si dávala vo februári novoročné predsavzatia. Že obmedzím čas strávený na internete (nevydalo), že budem viac čítať (nevydalo), že budem viac jesť (nevydalo), že budem viac spať (nevydalo!), že znova začnem oňuchávať stránky kníh (poctivo ňuchám), že sa budem viac ľúbiť ... a zakončila som konštatovaním, že "absolútne sa nevzdám asi len jedného dotyčného, ale to by som už nebola ja. Bez neho."
Som to ja. Ešte stále. Alebo nie?
Dokonca som raz napísala aj to, že zmeny neprichádzajú za noc. Znova sa odvažujem protirečiť tejto múdrej osobe: áno, zmeny sa dejú. Každú sekundu. Odkedy som vo svojom príhovore vyslovila sľub, že sa posnažíme byť tými motýľmi, ktorí zmenia svet, odvtedy som každým svojim pootočením hlavy rozvírila inú dimenziu. Mením. Sa.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirkova
30. 5.mája 2010 11:27
všetci sa meníme, je to prirodzené.... podľa mňa by bolo dosť nudné, keby sme ostávali rovnakí
2
ano menime sa. Ja som mala tiez v poslednmo case melancholicke stavy, ked som sedela v KE vo vedeckej kniznici a cez otvorene okno som pocula rev budducich maturantov, a mne islo v tom momente o zivot ! ( pisala som semestralnu pracu za tyzden som to dala a dufam, ze v tychto dnoch mi ju doktorka nevybafne prerobit no a tak som rozmyslala, ze len pred chvilou som bola ja na ich mieste, vazne pred chvilou, mne sa to zda ako vcera. No a teraz, o chvilu neskor, som v LS druheho rocnika, bakalarska praca podpisana a zasa mi hori pod zadkom, lebo v stredu mam skusku zo statnicoveho predmetu ! no ale sak studenti, maju stale kopec casu kurna .... kebyze nieco zmenim na studentoch tak urcite ich postoj k praci .... ach
Napíš svoj komentár