Keď vybočíme za čiaru, je to tak závratne dobré, až tomu neveríme a kúpeme sa v blaženosti. Šťastie neopísateľné, za hranicami toho, čo poznáme. Farbičkami maľujeme na bielu stenu, kde-tu prilepíme vytrhnutú stranu z časopisu, pravú polovicu osvetlíme stolnou lampu, ľavú necháme spať. Narúžovanými perami vybozkávame vankúš za to, že nám daruje toľko spánku a závesy postriháme na franforce. Tak dobré.
Kvôli nemu by som aj vybočila a bola šťastná. Aj obula jeho topánky a na uši natiahla jeho teplú čiapku. A zavŕtala si temeno pod jeho bradu, hlboko do kľúčnej kosti, až do kľúčovej dierky.
Kto vie, aký je náš svet v skutočnosti. Koľko jeho tvárí, dlaní, slabín nevidíme. Skryté v hodvábnej vreckovke.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
25. 2.febuára 2011 09:39
aké poeticko mnohovýznamové! Zase raz si napísala niečo veľmi dobré
3
tak toto je jedna z najlepších vecí, ktoré som na birdzi v poslednej dobe čítala
Napíš svoj komentár