Vychádzaš z každého môjho póru, akoby si ma chcel odľahčiť. Akoby si chcel, aby vo mne nevideli čiernu machuľu na bielom papieri, ale biely papier pod čiernou machuľou. Možno máš dobré úmysly a ja stále myslím na to víno na jeden hlt a uspávanky a ako sme maľovali naše steny na svetložltú. Nikdy sa nič z toho nestalo.
Možno len potrebujem vydrhnúť starú vaňu a ľahnúť si do nej, hoci gynekológ mi to neodporúčal. Nekupovať novú, veď ohmatkaná je tá stará. Sú na nej kvapky stečeného ružového vosku a odretý roh. Len ťa dostať z tých dlaždičiek, po ktorých stúpam deň čo deň.
"... baby we were made of gold ..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
radiophonic
4. 10.októbra 2010 23:42
Blood, tears & gold. Dostaneš ho raz nielen z dlaždičiek.
Napíš svoj komentár