O darčeku a plávaní

Včera sme sa po dlhšom čase dokmotrili k babke. Nie však potešiť ju či vyložiť nôžky na stôl, ale aby som si zavraždila svoj darček k narodeninám. Dobre, zabila ho síce babka, ale ja som šklbala a šklbala a šklbala. Jedná sa o kačky. Nie každý sa môže pochváliť originálnym darčekom na 20-tku. Kačky previazané červenou stužkou, to by bola nižšia liga, ale 6 mŕtvych, ošklbaných, vyčistených zvierat, bez hlavy a bez nôh, to je pravý užitočný darček uprostred finančnej krízy.
Nebolo to nič zvláštne, ako dievča z dediny som na tieto popravy, svišťanie sekier a víťazoslávny úsmev starých rodičov zvyknutá. Len ma trocha vyvádzalo z miery, keď sa teoreticky mŕtve zviera bez hlavy hýbalo a jemne šklbalo. Babka len poznamenala: „No, táto striekala najviac.“

Dnes sme poobede na 2 hodinky vypadli na Bukovec hľadať Lochnes. Kúpanie bol iste len krycí manéver. Namiesto príšerky som však zahliadla len jednu, asi 20 cm-vú rybu, ktorá ma však vystrašila oveľa viac.
Zo všetkých síl sme sa snažili nevšímať si špinavú vodu a pána, ktorého sme si zmýlili s pani a bratovi trvalo asi 15 minút, kým sa ponoril do vody celý a pri druhom vstupe mu rovnaký čas trvalo, kým si namočil prsty na nohách.
Prišla som aj na to, že najefektívnejší spôsob, ako si vychutnať plávanie, je zatvoriť pri tom oči. Hlavne, keď slnko je už nízko a ksichtí sa vám rovno do tváre a pred vami ani živej duše. Cítite len vodu na tele, slnečné lúče na tvári, počujete žblnkot a všetko je len o zmysloch a dotykoch. Mínus je len to, že sa môžete trocha pozabudnúť a pri pohľade , ktorým odmeriavate spiatočnú vzdialenosť, vás môže pokúšať infarkt, nehovoriac o modlitbách 10 metrov pred miestom, kde dosiahnete na dno, aby sa nad vami Pán Boh zľutoval a doprial dožiť sa aspoň svojej 20-tky.

Zľutoval sa

 Záchod

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu