Ak by som mala tento rok stvárniť na obraze s mojimi nefalšovanými umeleckými vlohami, asi by som doprostred internátnej izby rozprestrela veľké plátno, vyliala naň vedro čiernej farby a jednu vlečku dúhovej. Prázdne miesta by som vyplnila žltými krúžkami, červenými srdiečkami, vrchnákmi pivových fliaš, etiketami od Baldovskej, vypratými gaťkami, cestovinami, miestenkami a krabičkami od zeleného čaju. A jeden roh by som na pár sekúnd zapálila.
Ani jeden z týchto 367 dní nebol premárnený. Úspešne som zmaturovala, dostala sa na výšku, aklimatizovala sa, prežila aj prvotný šok z internátu, našli si ma tie najlepšie spolubývajúce, prišiel aj odišiel chalan, spoznala kopu nových ľudí, na prednášku došla opitá, spoznala som, čo je stres zo skúšok, pendlovanie medzi dvoma svetmi...
3 hodiny som sledovala, ako nám horí strecha pred očami a doteraz pociťujem výčitky. Bola som nútená za pár minút si rýchlo nahádzať všetky veci z povaly do hlavy, aby žili ďalej aspoň ako spomienky. Môj drevený hojdací kohút, sánky, milované lyže, detské šatôčky, hračky, ale aj desiatky vecí, ktoré boli pre domácnosť nevyhnutné.
Škody odhadujem na tisícky eur a tie, ktoré sa nám vtedy v noci pod horiacimi trámami vylievali z očí, odhadnúť nedokážem. To je to vedro s čiernou farbou.
Aktívnym pozorovateľom týchto udalostí bol aj Birdz. Vylievala som si tu srdce a znova ho naplňovala. Tu som prišla na to, ako rada píšem a že ľuďom sa to často páči. Viem narábať so slovami, ale dajte mi do ruky kladivo a ste o hlavu nižší a o prst ľahší a to jedným pohybom.
Prišla som aj na to, ako veľmi ľúbim svoju rodinu a aká je dokonalá. Stačilo na to len 360 km odlúčenia a mamin smutný hlas v telefóne. Sú takí úžasní, že by som ich najradšej podarovala nejakému múzeu, aby si na nich mohli popásať oči aj ostatní. Problém je len v tom, že si ani za toho sv. Petra neviem predstaviť svoju mamu, ako si nečinne sedí s prekríženými nohami a úsmevom na perách za vitrínkou. Ona potrebuje riadny výbeh a pár okien, ktoré by mohla leštiť od rána do večera.
Takýto bol môj rok. Malý i veľký, krátky i dlhý, trápne ružový i ohnivo červený. Oblepený poznámkami z prednášok a namočený do treťotriedneho piva. Každé tri týždne cestoval zo západu na východ a z východu na západ a spolusediaci nebol vždy mladý modrooký blondiak.
Hoci som pár vecí stratila, oveľa viac som však získala. A tak slávnostne beriem do ruky nožík a krájam svoju imaginárnu tortu. Najväčší kúsok pre oslávenkyňu a ak ste boli aj vy celý rok dobrí, možno sa ujde aj vám. Brú chuť
Pseudoblog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
gebrica
30. 5.mája 2009 22:43
pekné
2
pridavam sa k oslave, tiež som tu vyše roka hoci aktivne len prvy mesiac a potom tieto posledne už skoro dva, takže sa to nerata..ale nechaj mi kusok torty v chladničke
3
kiežby tak nejako dopadol aj môj rok
:d
ako sa hovorí, nech to ide PO MASLE
:d
ako sa hovorí, nech to ide PO MASLE
4
ja som bola dobrá !!!
ináč, parádne napísané, klobúk dole. Ale nemám klobúk, len gaťky. Aj to sa ráta?
ináč, parádne napísané, klobúk dole. Ale nemám klobúk, len gaťky. Aj to sa ráta?
5
ja som tu už dva mesiace a stále hrdo na dobrej ceste, takže si z tvojej torty môžem zobrať tak krém na jeden prst
ináč pekné...(jak furt!)
ináč pekné...(jak furt!)
6
Perfektný článok! To zhrnutie roka je ako z poslednej kapitoly knihy Denník Bridget Jonesovej
A veľmi sa mi páči tento úsek:
,,Takýto bol môj rok. Malý i veľký, krátky i dlhý, trápne ružový i ohnivo červený. Oblepený poznámkami z prednášok a namočený do treťotriedneho piva."
Asi sa to naučím naspamäť a pri vhodnej príležitosti budem citovať.
A veľmi sa mi páči tento úsek:
,,Takýto bol môj rok. Malý i veľký, krátky i dlhý, trápne ružový i ohnivo červený. Oblepený poznámkami z prednášok a namočený do treťotriedneho piva."
Asi sa to naučím naspamäť a pri vhodnej príležitosti budem citovať.
7
krásne...ja tu tak dlho ešte nie som...ale tiež to potom patrične oslávim...aj keď len v mojej hlave
Napíš svoj komentár