A tak sme včera na feste s M. a s L. vypustili paru, vystáli párkrát pivový „neverending“ rad a vymysleli plán „seď na múriku, Princ si ťa nájde“. Našiel. Jeden. Potom druhý. Potom traja naraz. Škoda len, že znova ľudí opantala naša pivovou penou ovenčená aura. Prvý „filozof“ nám dával lekcie, ako baliť chlapov, ako zo seba vydať maximum, ako máme hodiť vášnivý pohľad doprava... Druhý sa tváril, že nevie napodobniť lastovičku a s poslednými sme zakotvili v bare pri družnej debate o literatúre, historických medzníkoch, závode Duslo Šaľa, lukostrelcoch, východnom Slovensku, blázincoch a o Merilyn Monroe. Jeden chcel ísť neustále domov, druhý sa rozplýval nad chemickým dačo percent dačo vo svete dačo dačo neuveriteľné, tretí chodí do kostola a počúva operu.
L. sa pred niekoľkými mesiacmi rozišla s priateľom a tak sa mi páči jej zmýšľanie.
(O druhej v noci sme ju na jej naliehanie pustili samotnú na intrák, trochu vzdialenejší od nášho. Som jej nariadila okamžité prezvonenie, keď dôjde.) Ráno:
- L., nik ťa cestou neobťažoval?
- Bohužiaľ nie....
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
4
ješmária, tak krátky a dobrý blog
už dlho som tak nehltal slová a neusmieval som sa tak po dočítaní (dvakrát za sebou)
...kedysi som chodil aj ja len tak do mesta, dokonca mi tento blog pripomenul jednoho môjho kamoša Jarka
už dlho som tak nehltal slová a neusmieval som sa tak po dočítaní (dvakrát za sebou)
...kedysi som chodil aj ja len tak do mesta, dokonca mi tento blog pripomenul jednoho môjho kamoša Jarka
Napíš svoj komentár
nie
aby
si na
mňa teraz
navrevala