Včera mi tak vyčítavo pošepkalo do ucha niečo nezrozumiteľné, keď som si nad vaňou umývala vlasy. Hlava sklonená, natekalo mi do uší, oči silno zažmúrené, iba v gaťkách, o pol jednej ráno. A ono sa odváži ku mne priplichtiť a obviňovať ma? Tresla som ho kondicionérom po hlave a odplazilo sa tam, odkiaľ prišlo.
Predsa však dosiahlo to, čo chcelo. Ako som sa tak hrabala prstami vo vlasoch a ako decko sa hrala s penou, zišlo mi na um, že možno naozaj malo v niečom pravdu. Len keby nemalo taký drsný povrch. Keď sa ma dotkne, mám chuť si vopchať hlavu do záchodovej misy tak hlboko, ako sa len dá (zvrátený pštros).
Nikdy som nemala rada, keď sa mi prízvukovalo, čo som urobila zle, čo som pobabrala, čo mi nevyšlo. Nik nehľadel na to, čo sa mi podarilo. A tak mi často na pomoc proti svedomiu a jeho výčitkám prišla hrdosť a tvrdohlavosť. Boli to milé, jemné a elegantné dámy, ktoré všetko robili štýlovo a nikdy nie polovičato. Takže svoje tvrdohlavé a detsky samopašné výstupy som vždy doviedla do konca. Nikdy nie do úspešného, ale aspoň sa mi uľavilo. Svedomie potom len pridalo tichú poznámku: „......... ale len na pár minút.“ Stačilo, že sa na mňa zahľadelo a už som hľadala misu.
Je to zvláštne. Všimli ste si, že pribúdajúce roky okrem vrások, celulitídy, odrastených detí a neverných manželov prinášajú aj múdrosť? Nemyslím škatuľu s atlasmi, encyklopédiami či kodifikovanými príručkami. Myslím škatuľu plnú skromnosti a rozvážnosti , ktorá je odolná vode, baktériám i tvrdohlavosti.
Ale aj napriek tomu, ja som ešte mladá a hlúpa hus, takže: „Podal by si mi tampón, prosím? “
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
hovado
30. 10.októbra 2009 12:38
myslím, že niesi mladá a hlúpa hus, tento jemne sebakritický (úvahový) blog sa mi veľmi páčil
Napíš svoj komentár