Ľudia sa smrti boja. Naháňa im hrôzu a berie farbu z líc. Tí, ktorí si s ňou ešte nepripili, vidia v ňom malého vreckového zlodeja, chuligána, ktorý berie to, čo nie je jeho a robí to čertovsky dobre. A tým, s ktorými už stihla vyprázdniť celý pohár do dna, sa buď trasú kolená alebo apaticky stoja uprostred davu a nesnažia sa utiecť.

Čo je to vlastne smrť? Zhluk písmen, ktoré v každom človeku zahrajú na inú strunu, brnkajú na naše emócie a vyvolávajú najrôznejšie predstavy. Slovo, ktoré sa hodí do márnice, ale aj do básní velikánov.

Ale ešte vždy je to len slovo poskladané z písmen vystrihnutých z novín. Čo nás straší, vyhráža sa a anonymne dáva najavo, že existuje. Ešte stále je to neživý „tvor“, ktorý na nás cerí svoje zúbky spoza oceľových mreží. Taký papierový tvor, ktorý sa roztrhne v momente, keď sa naša myseľ preorientuje na niečo iné, veselé, šťastnejšie.

To, že toto „papierové zviera“ má aj srsť, slintajúcu papuľu, rýchle nohy a ostré pazúry si všimneme, až keď zacítime závan jeho zapáchajúceho dychu. Keď sa k nám priblíži.

Takmer každý z nás sa s ňou už stihol bližšie zoznámiť. Zomrel nám starý otec, sused, kamarát. Včera sme mu kričali cez plot, že sa máme dobre a pýtali sa na jeho ženu a dnes už pri tej bráničke nestojí nik. Miesto, odkiaľ nám kýval, chladne a zarastá burinou. Poznáte to. Aj stýkrát sa tam pozriete, či sa vám to len nezdalo. Stýkrát si poviete, že to nie je pravda.

Mnohí vravia, že v tom momente cítia prázdno. Ja som vtedy skôr naplnená. Nie je vo mne ani kúsok miesta, ktoré by nevyplňovala zvierajúca bolesť a dych vyrážajúci smútok. Nevyplavia ho ani slzy ani hlasné náreky.

Je to zvláštne, ale na nohy ma dokáže postaviť jedine bolesť iných ľudí. Keď vidím, že niekto prežíva rovnaké útrapy, snažím sa ho podporiť a utešiť a svoj žiaľ tak zatlačím do úzadia, aby som bola stabilnou oporou. Keby tak smrť vedela, aký vedľajší účinok spôsobila! Ani vo sne, ak pravdaže niekedy spí, by ju nenapadlo, ako utrpenie dokáže zbližovať.

Takže čo je smrť? Dáma v čiernom, ktorá berie, ale i dáva? Poludnica z Erbenovej dielne?

Pamätajme však, že o život môžeme prísť rôzne. Smrť je len jednou z možností...

 Blog
Komentuj
 fotka
elwinko  28. 4. 2010 00:28
Mohol by som sa tu rozpisovať celé riadky o tom, aké to je alebo nie je. Ale nebudem. Nevládal by som. A keby aj, nebolo by to vhodné. Silný blog.
 fotka
airia  28. 4. 2010 00:44
velmi dobre to vystihol clovek predo mnou - silny blog. paci sa mi ta cynickost. a uzasne metafory.
 fotka
jaro1991  28. 4. 2010 08:45
To, ze to neni len papierove zviera ziistime az ked sa k nam priblizi... to je genialna myslienka... samozrejme aj ostatne, ale tato ma velmi hlboko pohladila...
 fotka
lubobs  28. 4. 2010 09:00
blogy nie sú len blogy..určené na prečítanie...

zamýšľam sa nad tým taktiež..rozmýšľam čo je v poriadku a prečo sú ľuďom dôsledky tak ľahostajné vo svete plnom pravidiel
 fotka
jay  28. 4. 2010 10:10
pekny blog s myšlienkami... ta posledna veta ma dostala
 fotka
johnysheek  28. 4. 2010 10:17
smrt nie je jednou z moznosti.. smrt je ta posledna skutocnost /moznost?/



zacinam mat pred nou respekt a licitovat.. niektorych ludi potrebujem udrzat pri sebe co najdlhsie.. verim ze sa to podai
 fotka
mirkova  28. 4. 2010 10:40
posledná veta mi vyrazila dych
 fotka
bernardkuras  28. 4. 2010 11:18
čisté svedomie
 fotka
majuri  28. 4. 2010 15:05
nemam slov?
10 
 fotka
whatsername8  28. 4. 2010 21:57
akože klobuk dolu, majstro
Napíš svoj komentár