Tie prázdne pocity. Keď sa na niekoho dívate cez predné sklo auta a netušíte, čo ho vypĺňa. Keď si bojíte dokonca aj klásť otázky, pretože máte strach z prázdnych odpovedí. Nechcete spoznať svet. Ten je vám ukradnutý. Túžite len poznať toho druhého. Ste sebecký. Chcete jeho vnútro, ale seba chránite náplasťami, obväzmi, zabaľujete sa do uteráka, keď ide niekto okolo.

Je to ako slepá mapa na zemepise v 3 ročníku na strednej. Slepá mapa Ázie. Keď ani za ten veľký prd neviete prísť na to, kde leží Tadžikistan. Vidíte len prázdne oči, za závesom, prázdne ruky, ktoré možno túžia niečo uchopiť. Ale vy ste len pozorovateľ, sledujete zápas a možno to ani nie je zápas. Neviete. Možno mu za oponou vyhráva Schubert, možno Nirvána a možno song, ktorý sa púšťa na konci oscarových filmov.

Odveká túžba človeka poznať druhého. Odveká túžba nebyť sám. Prerezať cudzie tepny a nechať do nich prúdiť novú krv. Ostrihať ho dohola, vyzliecť donaha a prehmatať každý centimeter. Sledovať jeho oči, prsty na nohách, lícne svaly, chĺpky na predlaktí, bradavky a hľadať v nich písmeno, tón, farbu. Hocičo. Len zistiť, čo cíti.


Myslím, že je to jedno z tajomstiev.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
aikaa  9. 3. 2009 20:58
perfektne vyjadrene..
2 
fotka
yoginko  9. 3. 2009 21:16
fuu..ako..veľmi,veľmi vydarené..a pravdivé momenty..
(a sakra,nejdu hviezdy)
3 
fotka
neway  9. 3. 2009 21:18
no tyyy uhlie!

mam ti este raz povedat, to co stale hovorim?
4 
fotka
hovado  9. 3. 2009 23:19
krásne zamyslenie, veľmo pravdivé a také, ako by som to...
vyjadrila si to, čo sa ťažko vyjadruje, napísala si niečo, čo pozná každý a použila si slová, ktoré to vystihli, klobúk dole, si umelec
5 
fotka
elwinko  11. 3. 2009 19:09
Nádherne rozkvitáš.
Napíš svoj komentár