- No a?
Oči mu blčali, zatínal päste, trhane dýchal. Pod očami mal červené fľaky a vrásky medzi očami sa prehĺbili.
Udrel ju. Dvakrát.
Vyzliekol si košeľu, odtrhol si jeden gombík, Iva bude mať zasa otázky.
Hoci bol chlap ako hora, na hrudi mu vytŕčalo iba pár čiernych chlpov. Hladký, do hneda opálený, na každom kúsku. Päste už rozpustil, teraz stál s rozkročenými nohami v starých rifliach, ruky pri tele, otvorené dlane, prsty naširoko roztiahnuté. Oči však ešte stále pometené a plné bolesti.
Natiahla k nemu ruku, on ju ale surovo odstrčil, až sa zakolísala. Hneď na to si ju pritiahol k sebe a pritlačil k bokom. Ona už bola nahá, jeho rifle jej drali pokožku. Zahryzla si do spodnej pery a uličnícky sa naňho uškrnula. Akoby sa zabávala, akoby necítila stopu po jeho úderoch, akoby ju nepálil chrbát.
Strčila mu ruky do nohavíc a on zatvoril oči. Zrazu pocítila silu, život, akoby vstal z mŕtvych. Nadýchol sa a vytiahol jej ruky. Zdvihol jej ich nad hlavu a hladil ich od dlaní pomaly dolu až k ramenám. Chrbtom ruky jej prešiel po prsiach a následne prstom obkreslil ich dolnú krivku. Pobozkal ju na líce, na krk. Chytil jej bradu a donútil otvoriť ústa. Díval sa na jej pery a počúval jej dych. Napokon sa jej iba obtrel o plece a pery nechal perami.
Keď bolo po všetkom, obliekol sa a zaplatil. Zatvoril za sebou dvere.
Keď odišiel, prevalila sa na druhý bok, peniaze skryla pod matrac a zaspala.
Vymyslený príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
mirkova
17. 4.apríla 2009 22:52
wau...a kto komu pomohol?
Napíš svoj komentár