Si dokonalý

Krčiť sa v kúte izby. Usmievať sa a nebyť unavený. V ruke držať lízanku a sadnúť si na knihu. Nad sebou hviezdy, vedľa mňa smreky. Pohladím kôru a vdýchnem živicu. Byť slobodný, mať problémy. Usmievať sa, hoc za oknami búrka a blesky. Mračná a vody. Vedieť, že víchor odcupitá, že ticho, aby ťa nevystrašil. Sedieť tam, objímať kolená a pobozkať vzduch. Očami zažmurkať a koketne sa líškať macovi. Z puzzle nevytvoriť obrázok, nech je nedokonalý, hľadať v ňom dokonalosti. Byť slobodný a mať problémy. Usmievať sa a byť šťastný.

Odplaziť sa do druhého kúta, tam sa prikryť dekou, zaplakať a vysmrkať sa do vreckovky. Od mamy. Vonia ako ona. Ako mama. V ruke horúci čaj, usrkávať ho pomaly a popáliť jazyk. Byť šťastný a nebyť sám.

V treťom rohu znova malý. Bezbolestne a predsa obsypaný ranami. Brať lieky a krvácať. Hľadieť von oknom a zisťujem, že dúha neprišla. Neplakať, veď je krásna, aj keď nie je. Usmievať sa a neklásť otázky. Otázniky zahodiť, výkričníky spáliť, z bodiek uviť veniec a nasadiť MU ho na hlavu. Kráľovsky a vznešene, s úsmevom poprosím.

V poslednom rohu nekľaknúť, hrdo stáť a neklesnúť. Hlavu hore a otvoriť oči. Hoci raníš a rany máš, hoci trasieš sa a vonku nesvitá. Nesmútiť a byť hrdý. Na to, kým si. Že máš život a ľudí v ňom. Že si v kúte a výhľad máš. Že vonku stoja, barikádu stavajú, chránia ťa a nepustia ničivým silám. Že úsmev nemaľujú, že čakajú na pravý. Len stoj, veď vždy sú stĺpy, o ktoré oprieť sa dá. Máš problémy, kto ich nemá?


Život nie je záhrada, skôr labyrint, súdna sieň. Ty však máš seba a oni majú teba. Si dokonalý, ako to puzzle....

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu