Už ma nebaví sledovať každé ráno premáčaný vankúš. Je mi mizerne pri pomyslení, že posledné dva týždne som sa 5x zobudila s plačom. Ale oveľa viac ma hnevá, že na kolená ma dostávajú práve moje vlastné sny. Sny sú predsa v každej básni ospevované ako synonymá krásy, dobra a pokoja a podobných optimistických hovadín. Tak prečo moje obľubujú jedine skazené vajcia a psie granule?

Včera som sa znova zobudila s mokrou tvárou, páliacimi očami a ťažobou vo vnútri. V očiach ešte obrazy dohasínajúceho sna a more bolesti sa nestačilo vylievať cez tie malé hrádze. Nenávidím, keď mám živé sny. Keď je to „naozaj“, keď ráno sa musím ubezpečovať, že žiadny dom sa na mňa nerúca, že do Francúzska NAOZAj nepoletím zajtra.

Snívalo sa mi s mojou babkou. Že........ proste, že odišla a tým nemyslím na výlet. Ešte stále cítim tie záchvevy, objatie mojej mamy, vidím, ako niekto vypol farby, nutkanie vracať. „Už tu nie je, moja.“ Utlmenie a znova nožničky 5 cm v rane. A opäť dáviaci reflex.
Noc potom som zaspávala so strachom, ako už dávno nie.

Osoba, ktorá ma vychovávala, keď mama po roku materskej odišla do práce. Rozmaznávala ma, dávala všetko čo má a aj keď nemala, odniekadiaľ čmajzla. Zbytočné je opisovať, zbytočné je písať. Typická rozprávková babka.

Lúčenie je slovo, ktoré v žiadnom jazyku nevyznie „ľúbozvučne“. Jediné slovo, ktorého význam vždy prekryje formu. Môže sa prezliecť hoc aj do masky jahodového koláča či tvarohovej rolky, aj tak to bude len jedna veľká neľútostná masa emócií, ležiacich na okraji spoločnosti.
Lúčila som sa s dedkom, aj s druhým, s mojou izbou, bratom, prikrátkou sukňou, Prahou, prvou láskou, priateľmi i dokafraným zákuskom. Neželám to nikomu, nikto to neželá nikomu a predsa to každý posunie raz niekomu.

Ale keď ma tak neľútoste podrazia moje vlastné sny........ vtedy už vážne nemám slov!!!!

 Záchod
Komentuj
 fotka
shaolingirl  16. 2. 2009 21:43
pekne napísané....
nie si jediná so zlými snami ktoré akoby vypadli z oka skutočnosti...
 fotka
scooty  16. 2. 2009 21:56
Pod sme, rozprestri ruky, a nasleduje moje objatie....Niekedy som strasne rad, ze svoje sny zabudam niekde v nezname.
 fotka
emi81  16. 2. 2009 22:14
mne sa raz snivalo ze mi zomrela mamina a to bolo kratko nato ako mojej dobrej priatelke mama naozaj zomrela. Velmi som ju mala rada a jej smrt ma ranila no ked sa mi snivalo o smrti mojej mamy tak som ju nevedela od seba cely den pustit ..jednoducho som sa nevedela upokojit a dlho mi to trvalo su osoby bez ktorych si uz nevieme predstavit zivot
 fotka
jillie  17. 2. 2009 10:36
mne sa tiez obcas snivaju take sny, a citim sa rovnako ako ty teraz, ale musis vzdy pamatat na to ze su to len sny a nie skutocnost, netrap sa

momentalne sa mi stale sniva ze lietam, a astralne cestujem:p

Nemaj boj, moja :}
 fotka
elwinko  22. 2. 2009 09:33
o tomto...o snoch....by som vedel písať memoáre....:/
 fotka
whatsername8  25. 3. 2009 19:59
...ale stale lepšie zobudit sa s mokrymi očami ako s mokrym spodkom od pyžama/ejha, citim tu nadradenosť ženskej rasy/
Napíš svoj komentár