Strach

Máš ho, keď vkladáš nohu do starej vane. Keď sa na teba rúti futbalová lopta. Bojíš sa, keď padá hviezda. Opantá ťa, keď prechádzaš cez prechod. Keď naštartuješ auto. Keď ťa niekto čaká a veľa si sľubuje.

Obsypú ťa zimomriavky a obleje pot, len čo sa k tebe niekto ozve. Keď sa ti zadíva do očí a núti ich neuhnúť. Chce sa ťa dotknúť a vystískať dušu. Chce teba a ty sa bojíš dať. Možno si egoista, možno sa príliš ľúbiš, možno sa o seba nechceš s niekým deliť. A možno sa neľúbiš takmer vôbec a neveríš, že niekto by mohol.

Naženú ti ho spomienky, cukríky, voda, pastelky, sny, horalky či obyčajné puzzle. Akoby celý svet nemal čo robiť a po uliciach sa skrývajú, aby na teba vyskočili a vystrašili ťa. Potom sa len chytáš za srdce a je ti zle.

Odmalička ma učia, že mi patrí celý svet. Hoc existujú ploty, vraj vždy nájdem nejakú kľučku a vrátka.
Nemali sme strach rozbiť tanier, teraz sa nám roztrasú ruky a hovoríme o poverách. Nemali sme strach pohladkať „obrieho“ psa, teraz alergia zabíja.
Vyrástli sme, dozreli sme aj do strachu? Sedí nám ako uliaty. Vžili sme sa doň.

Bojíme sa stretnúť, bojíme sa podať ruky, dať pusu a usmiať sa. Stretnúť a usmiať sa. Usmiať sa.



Vraj „Skrotiť strach je začiatkom múdrosti.“ (Ralph Waldo Emerson) Ale či sa dá skrotiť strach? Možno to niekto dokáže. Ja sa k tomu zatiaľ veľmi nemám, možno raz sa s ním rozumne pozhováram a diplomaticky mu vysvetlím, prečo mi vadia jeho maniere a prečo nemám rada tú jeho zelenú prúžkovanú košeľu.

Prekážky na dráhe sú však dôležité, aby žilo víťazstvo. Teda ak skrotíme strach a on sa odsťahuje, kde sa podejú výhry?

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu