Stretnutia

Viete, keď dva dni vopred pečiete, vyvárate, vešiate balóniky, prášite, čistíte, periete, drhnete, napomínate deti, aby nepoužívali slovo HOVNO a vypúšťate švíky z minuloročných šiat. Keď sa má stretnúť ¾ rodiny a zvyšná stovka má doraziť na druhý deň.

Sú oslavy, ktoré vás oberú o viac nervov ako výchova manžela, ale sú aj také, na ktoré sa tešíte. Tam ste väčšinou ako hosť a môžete sa tešiť na jedlo zdarma a nejakú napaprčenú dcérenku, ktorá vás musí obskakovať. Svokry sa vyhovárajú na zápal močových ciest a každých 10 minút behajú na záchod, aby hostiteľku skompromitovali smietkou z najvrchnejšej poličky. Aj také sú.

A potom sú stretnutia, kde dobehnete v obnosených rifliach a blúzke od babičky a ľudia vás vyobjímajú, akoby ste boli zo zlata. Usmejú sa už len pri pohľade na vás a z čírej radosti vám objednajú krígeľ piva.

Poznáme „meetingy“, kde dominuje právnik a apatické pohľady sa miešajú s vražednými a najväčším oživením je, keď sa pozostalí dozvedia, že nebohý sa „zabudol“ zmieniť o jednom potomkovi, s ktorým sa teraz musia deliť.

A také, kde hlavné slovo má kňaz. Či už pri neveste v bielom alebo vdove v čiernom. Oba prípady však majú spoločný cieľ: človeka rozplakať a prinútiť ho, aby ďakoval Bohu, že nie je na ich mieste.

A stretnutia tretieho druhu. Keď sa blondína s nárazníkmi ala Pamela na ľudoprázdnej ulici nestihne uhnúť mladému modrookému šuhajovi. Nasledujú duchaplné debaty, klipkanie mihalnicami, smiech Janice z Priateľov a pohadzovanie vlasmi z východu na západ, zo západu na východ.

Alebo keď rok komunikujete cez icq, skype, FB či poštové holuby a keď sa konečne stretnete bez tlačidla SEND alebo NEW MESSAGE. Hanblivo klopíte zrak a neviete čo povedať. Po 20 minútovom skúmaní zložitých ornamentov na obruse zo seba predsa len vypľujete nejaké slovíčka a od tej námahy vám príde takmer až fyzicky zle. Potom vás však už nevytrhne z rozhovoru ani požiarny poplach či správa o výpredaji.



Stretnutia, kedy svoje príbehy dávame ďalej a cudzie meníme na svoje, kde sa smiechom lieči a slzami vyplavujú staré krivdy, keď si dodávame silu alebo sa len jednoducho uisťujeme, že svet nás vníma.

 Úvaha

11 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu