Každé ráno vstávame s plánmi buď svet zničiť alebo ho zachrániť. Jedno alebo druhé, hlavné je oťapkať, zamachliť, trocha pomliaždiť. Nechať stopu. Niekto tieto svoje päťročnice spĺňa s puntičkárskou presnosťou a svet s ním je naozaj trošku iný ako bez neho. A niekto sa každý večer vracia do bytu s klobúkom hlboko zasadeným do čela.
Tá odveká túžba vopchať sa do životopisu aspoň jedného človeka. Medzi kolónky vzdelanie a jazykové znalosti.
Dieťa je do určitého veku presvedčené, že je stredobodom vesmíru a všetko okolo len dotvára obraz. Občas mám pocit, že tento \"psychický stav\" sa nevytratil, skôr sa v určitom zmysle ešte prehĺbil a okolitý svet tvorí len rám. S najväčšou pravdepodobnosťou je to však prirodzené a je to akýsi spôsob dnešného človeka vysporiadať sa s čoraz viac rozrastajúcim sa fenoménom- anonymitou. POTREBUJEM vedieť, že nie som len jedna z mnohých. Viete, scénka s jazerom, kamienkom a kruhmi.
(Hans Christian Andersen po prvéééé)
Môj skromný názor- aj Škaredé káčatko bolo svojim spôsobom šťastné, kým bolo káčatkom. Keď došlo k tej dych vyrážajúcej biologickej transformácii, stalo sa členom kŕdľa. Krásna labuť. Nikdy ste si na konci rozprávky nevšimli ten zvláštny pohľad? Zapadlo a po tom ono netúžilo. Škaredé káčatko nesníva o kráse, ale aby ho akceptovali. Aby bolo iné a tak vyďobalo dieru do sveta.
(Novodobý Ezop po druhéééé)
Sme ako rybky v mori. Každá jedinečná a krásna sama o sebe. Ale sieť dokážeme pretrhnúť len v húfe. Medailu získa tím a jedinec iba uznanie a pochvalu na tvrdom papieri. ALE MY CHCEME VIAC!!!
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ewellyne
13. 3.marca 2009 23:16
trefné.. a veľmi pekná myšlienka
2
"Vieš, Leon, čo je problém našich čias? Ľudia strácajú svoj význam. Každý je nahraditeľný. Neexistujú ideály, a bez ideálov niet ničoho, čo nás robí väčšími, ako sme. Každý hľadá zúfalo dôkaz, že svet s ním je trošku iný ako bez neho."
v týchto vetách sa vidím....
k blogu:
Prečítala som ho prvý raz- zistila že čosi také cítim
po druhý raz- zaňuchala som v ňom zvláštny optimizmus alebo čosi...nedefinovateľné
po tretí raz- zistila som , že si ho nielenže musím zapamätať ale budem si ho sem chodiť čítať ešte veľa krát...
v týchto vetách sa vidím....
k blogu:
Prečítala som ho prvý raz- zistila že čosi také cítim
po druhý raz- zaňuchala som v ňom zvláštny optimizmus alebo čosi...nedefinovateľné
po tretí raz- zistila som , že si ho nielenže musím zapamätať ale budem si ho sem chodiť čítať ešte veľa krát...
3
,,Tá odveká túžba vopchať sa do životopisu aspoň jedného človeka.,, toto je asi najkrajsia vec ako som citala, thumbs up"
Napíš svoj komentár