Svety

Vženiem svoj svet
do orechovej škrupinky.
Plachty i laná
vytiahnem zo šuplíka.
Pustím kohútik,
vaňu vydrhnem,
vlny sa trieštia.
Zahľadím sa do diaľky,
vidím len kachličky.

Vesmír vo fľaške,
fľaške od kompótu.
Plný čerešní, hrušiek
a ďalekých vízií.
Pálim sviečky, vlasy
i slamu.
Nech si ma všimnú,
tí pri sporáku.

Zastrčená medzi stránkami
zošita s vlnovkami,
Vlním sa ako ony,
dúfam, že raz zo mňa budú
ozajstné ypsilony.

Usteliem si v žiarovke,
hlavu skladám na vankúš.
Rozprávam si príbehy,
keď vyhorievam.
Mám strach z vypínača,
keď príde niekto
a zatiahne mi viečka.

 Báseň

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu