Titusik: Také obyčajné.......

„Viem toho o láske dosť. Celé storočia ju zhora sledujem. Len kvôli nej je pohľad na váš svet znesiteľný. Toľko vojen. Toľko bolesti, lží a nenávisti. Najradšej by som sa odvrátila a už sa nikdy nepozrela dole. Ale keď vidím, ako dokážu ľudia milovať... V celom šírom vesmíre... nenájdeš nič krajšieho. Takže viem, že láska je bezpodmienečná. Ale tiež viem, že môže byť nepredvídateľná, nečakaná, nekontrolovateľná, neznesiteľná a ... ľahko zameniteľná za nenávisť.

Mám pocit, akoby mi šlo srdce vyskočiť z hrude. Akoby už nepatrilo mne, ale tebe. Keby si oň stál, nič zaň nechcem. Žiadne dary, žiadne cennosti, žiadne dôkazy oddanosti. Nič len istotu, že ma tiež miluješ. Len tvoje srdce... výmenou za moje.“

(Sturdust)

Keď sa o láske takto vyjadrí Hviezda, ktorá lásku iba sledovala a vhupla do nej až neskôr.... ako ju dokáže opísať ČLOVEK, ktorý s ňou vyrastal, maznal sa s ňou, raňajkoval i večeral?

Poznám iba lásku k rodine, k veciam, k vlasti (no....), priateľom. Keď sa však raz zamilujem.....naozaj to bude vec, ktorá hýbe vesmírom? Naozaj na mňa padnú lavíny a vyhrabať sa nebudem chcieť? Naozaj budem mať 24 hodín denne v ksichte špáratko na šírku a ten úškrn nezmizne? Budem piť mrkvový džús, hoc ho neznášam? Znie to strašne!

Takže čo má v hlave ten dotyčný, keď berie do ruky pero a začína slovami: „Neviem ako....“? Aké akordy mu vyhrávajú medzi lopatkami, akej farby je jeho oblička, akú chuť majú jeho oči? Z akej rozprávky berie inšpiráciu, ktorý trpaslík mu šepká pod balkónom text, naozaj sa kvôli nemu/nej vyberie v januári na maliny? Vyhlási pátranie po celom Atlantiku- „Hľadá sa....“?

Viem, že to nie je rozprávka.
Prvé 3 dni je to krajšie ako rozprávka.
Posledné dni ako tá najhoršia rozprávka.
A medzi tým? Vravia, že bublinky vyprchajú.

Myslím, že raz som niekoho ľúbila. Vraveli však, že to bola detská láska. Podmienečná, predvídateľná, očakávaná, kontrolovateľná, znesiteľná a ........................ ťažko zameniteľná za nenávisť. Bola to rozprávka. Po celý čas, hoc srdce som mala takmer vždy v krku, občas v gatiach a raz za čas v smetnom koši. Spievala som si Elán a napísala báseň. On cestoval od jedného kvietka k druhému a ja som sedela na riti a čakala, kedy sa unaví. Nevedela so však, že keď má človek 15, únavu necíti. Krídla ho nebolia ani v 16-tich, v 17- tich si sadne len na záchod a 18-stka znamená „ZMIZNI!!!“

Boh stvoril pukance, zubnú kefku, kofolu. Stvoril aj Lásku? Alebo je to náš výtvor? Existuje vôbec?

Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

Také obyčajné.......

Komenty k blogu

Horúce!