Týždeň

- Máš zlú náladu.
- Si inteligentný.
- Vidím to na tebe. Akoby si chcela plakať.
- Horšie. Chce sa mi spať.

Vzala sošku chlapčeka z poličky, párkrát ju poobracala, obzrela si jej spodnú časť a položila ju na pôvodné miesto.

- A čo tak večera? zavoláme aj Mira a Lenku.
- Nemám náladu na Lenkine ponosy.
- Neboli sme s nimi vonku už dlho.
- Ani na Mirovu ruku pod stolom.

Dvihla plecia a trela si ramená, akoby v kozube ani nehorel oheň. Zabodla neprítomný pohľad do Slovníka cudzích slov.

- Tak nám ostáva už len film.
- Nie.
- Prinesiem ti arašidy.
- Nechcem.
- Tak pukance.
- Nie.
- Ale veď Cassablanca...
- Nie!

Slovník nechala slovníkom, v kuchyni si naliala víno a odchlipla si. Trpké. Chcelo sa jej vracať.

- Mám ti čítať? To máš rada.
- Asi by som ťa nepočúvala.
- A teraz ma počúvaš?
- Iste...

Pozorovala sklo, stopku pohára. Tekutina vyzerala tak hrejivo, hoci bola studená. Myslela na škvrny od vína na koberci.

- Asi odmietneš aj sex.
- To nemyslíš vážne.
- Myslel som si.

Také prázdno v hlave, v rukách, v žalúdku, v končekoch prstov. Bezmyšlienkovito si prechádzala ukazovákom po obočí.

- Mám ti zavolať moju mamu?
- Ak ma chceš zabiť, kľudne zavolaj aj moju.

Sadla si na zem, oprela sa chrbtom o skriňu, nohy vystrela pred seba a pozorovala svoje čudne deformované kolená.

- Môžem ťa opiť do nemoty, ak chceš.
- Si milý.
- Nechcem byť milý.
- Tak nebuď.

Pribrala. Vidí si to na stehnách. Asi by si už nemala kupovať toľko krémešov a dobošiek v práci.

- Mám odísť, Katka?
- Nie!

Akoby týždeň nespal. Tak vyzerá. Naozaj to boli úryvky z jedného týždňa?

- Chýbal si mi...

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu