Pripomína mi to niektoré rozhovory. Vediem ich, on ich vedie, ona vedie. A pritom len lúštim, čo znamená tá fujara, čo to tam búcha a trieska a prečo ten tanier tak nesúmerne bliká!
Strácam sa vo víre slov a kontextov, ktoré sa kryjú, ktoré pri mne len prešuštia alebo sa dokonca len prekĺznu. Alebo, čo je ešte horšie, zastavia sa pri mne, vysvetľujú, rozhadzujú rukami, gúľajú očami a zatínajú päste. A ja nič. Lúštim.
Je to prirodzené, že moje vlny sa občas nestretajú s inými vlnami. Že ja snívam o gumákoch, on/ona o žabkách. Ale nie je to úžasné? Že si nerozumieme? Tá detská radosť, keď uvidím na druhej strane chodby človiečika v zelených gumákoch s kvietkami po bokoch!
Neviem nájsť viac dôvodov, pretože som si práve zamestnala predstavivosť zelenými gumákmi.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kemuro
28. 2.febuára 2010 01:04
chcem tam byť!
Napíš svoj komentár