Milí rodičia,

Pred dvadsiatimi rokmi si jedna nevesta sadla do svadobnej torty a teba mami dodnes rozosmeje pohľad na tie krásne šaty. Ty oci si vraj iba poznamenal: „Sladká ako vždy“.

Stretli sme sa tu spoločne, aby sme si pripomenuli ten deň, kedy si najkrajšia žena pod slnkom vzala za manžela toho najšarmantnejšieho muža, akého poznám. Sľúbili si lásku, v chorobe aj v zdraví, v šťastí i nešťastí a spečatili to bozkom, ktorý dvihol zo stoličky aj samotnú starú mamu.
Vytancovali ste si okrem otlakov aj neuveriteľných dvadsať rokov fungujúceho manželstva a po črepinách, ktoré prinášajú šťastie si ešte párkrát poskákala. Vraj „pre istotu“.
Hoci družička niekam zmizla s prvým družbom, malá Katka vylizovala poháre od šampanského a kvety neladili s obrúskami, vy ste mali oči len pre seba. Ešte aj dnes zazriem ten pohľad, ktorý nič nestratil zo svojej intenzity. Pribudli len vrásky okolo očí, ktoré tam vryli víťazstvá i prehry. Zažili ste mnoho, čo vás urobilo zraniteľnými i zocelilo.
Okrem počiatočného pobláznenia a stoviek ľúbostných listov sú vaše šuplíky preplnené ružovými dupačkami, očkovacími preukazmi, pripálenými medovníkmi, papierovými lietadielkami či žiackymi knižkami.
Boli časy, keď ty oci si chcel kávu s mliekom a mama dovolenku v Grécku. Keď ani trojdňová tichá domácnosť nevyriešila dilemu všetečnej svokry alebo keď ste hod prababkiným čínskym porcelánom povýšili na olympijskú disciplínu. Dni, kedy otec neodpovedal na tvoje „dobrú noc“ a ty oci si musel raňajky urobiť sám. Každá noc sa však raz skončí a vyjde slnko. Otec mal potom týždeň výdatnejšie raňajky a mama zaistenú dovolenku.
Dvadsať rokov manželstva. To sú pletené ponožky každé Vianoce, narážky na pivné bruško, rodičovské združenia či hlášky, ktorým nik okrem vás dvoch nerozumel.
Pred rokmi ste dostali do daru rozprávkovú knižku, ktorej posledná veta „žili šťastne...“ vám dodávala nádej. Písmenká sa však začali premiestňovať, slová menili tvary a tak vznikali nové príbehy. Občas krajšie ako pôvodné, potom nezmyselné, ale vyskytli sa aj smutné a nešťastné. Karty sme pomiešali aj my, deti, pre ktoré ste už dvadsať rokov celým svetom.
A tak vám pripíjam na zdravie, dvíham čašu a z celého srdca prajem ďalšie krásne roky spoločného života.

 Blog
Komentuj
 fotka
whatsername8  10. 5. 2009 13:33
krasny prihovor

poverili ťa tou ulohou, či to z vlastnej iniciativy?
 fotka
mirkova  10. 5. 2009 14:06
naši už výročie mali, takisto dvadsiate a my sme im s bratom darovali voľný byt na celý víkend...tak dúfam, že to využili, na podrobnosti som sa už nepýtala
 fotka
kemuro  10. 5. 2009 20:59
krátko_



čiže..zúfalo tu vyčkávam, pokým i príde postup

(ak vôbec príde..ale asi nepríde..tojehroznápredstavatojeistásmrťvpriamomprenose)





vážený príhovor
Napíš svoj komentár