Najprv ma naštve jeden, potom druhý, zaklincuje to tretí a aby toho nebolo málo, pridá sa ešte celá svorka, ktorá vyštudovala „horolezectvo na nervy“!!!

Ráno ma nahnevá budík, ktorého funkciu som dnes ráno nepochopila, potom na prvej hodine ma naštve profesorka, ktorá prvých 90 minút prednášky venuje našej neschopnosti si včas zapísať kredity do výkazov a snahe ABSOLÚTNE nás vystrašiť na letný semester.

Nasleduje prednáška záživná asi ako babkina „prednáška“ o stretnutí Márie a Juana v obchodnom dome z Tajov lásky, na ktorej najväčšie oživenie spôsobuje intelektuálne komolenie Reného a jeho príhod a skúseností.

O 15 minút bežíme na ďalšiu prednášku, ktorá sa skladá z 20 minút docentkinho rozhorčovania sa nad našou dokonale vyvinutou schopnosťou ju neustále vyrušovať a takto jej strácať niť, z 15 minút rozhorčovania sa nad našimi biednymi výsledkami z minulosemestrálnej skúšky, z 15 minút rozhorčovania sa nad preriedenosťou študentov na hodine po prvom semestri a 40 minút píšeme 5 riadkov, čo bude na skúške. Z toho 80 minút čumím na tetu, ktorá z okna naproti práši deku, vankúš, koberec, vankúš, paplón a tú vec, čo máte na zemi v kúpeľni- malo to tvar kvietka.

O hodinu neskôr sa dozvedám, že pán doktor rozpustí piatkovú skupinu na ortoepii, pretože sme tam len štyri a mne sa tým doserie (pardon) už aj tak dosratý (pardon) rozvrh. Snažím sa to vysvetliť inej, vraj strašne milej a chápavej profesorke, ale zrazu sa tá milota a chápavosť niekam stratila a zrazu má všetky ostatné semináre plne obsadené. Spolužiačka mi na intráku vraví, že včera sa z jedného jej semináru odhlásila Katka a prehlásila aj Andrea. Ale voľné miesto je ZRAZU science fiction. Celá táto škola je science fiction!

Ale dnes ma aj pár vecí pobavilo. Napr. „zručné“ dievča v ružovej teplákovej súprave za volantom a nával stredoškolákov na Univerzite. Keďže bol Deň otvorených dverí, zhŕkla sa tam dnes asi polovica žiakov Slovenskej republiky- žiarivé očká, úsmev od ucha k ďalšiemu cudziemu uchu, samé zelené stužky, v rukách infolisty a v pohľade som zazrela nejaké čudo, čo vyzeralo ako hrdosť, radosť, strach ešte nie a odvaha. Ale každý už študent školy sa na nich díval pobavene, trocha závistlivo ale hlavne ľútostivo. KDE SA TU TREPETE???? Choďte von, do sveta, na lepšie univerzity, kde slovká arogancia a namyslenosť sa nájdu jedine v slovníkoch cudzích slov v univerzitných knižniciach v najodľahlejšom kúte!!! A po tomto inteligentnom výleve sa im každý vysmial. To je asi tradícia.

Ale just ma dnes každý vytočil!!!!

 Záchod
Komentuj
 fotka
jillie  12. 2. 2009 19:03
no pkene Ti začal semster neboj bude aj horšie :p
 fotka
neway  12. 2. 2009 19:11
vzdy ked ta niekto naserie, tak..? napis blog? ano titt, ano!
 fotka
scooty  12. 2. 2009 19:26
Ale ja ta teraz nenaseriem....prestupujem na jednoodbor....takze som zvedavy ci dojdes do Ke na tu masmedialku
 fotka
matthewko  12. 2. 2009 22:02
a to vsetko len preto lebo si sa nechala nasrat tym prvym
 fotka
elwinko  12. 2. 2009 23:17
to snad nie je mozneee!
ale je...mna vytacaju ludia dennodenne a aj jednoduchymi otazkami(citaj kktinami-hupps...pardoooon..som vulgarny a ? )

len tolko.
Napíš svoj komentár