Záchod

Nejak sa to kazí. Ako keď skladáte puzzle, zo začiatku to ide hladko, už máte oči, nos, pravý kútik úst. Potom sa zaseknete, čumíte na to hodinu a ništ! Ani krok doprava, ani doľava, dopredu, dozadu. Tá otrepaná frázová slepá ulička.

Celý deň bol úžasný, kamoši pokope, kino, nostalgia, historky. By ste nezotreli ten úsmev z tváre. Potom sa rozídete, sedíte vo svojej izbe, stmieva sa. A znova to puzzle, čo nemá páru.
Najhoršie je, že viem, že ráno sa to stratí. Akoby sa cez deň pustil na ozajstné pocity nejaký záves. Len teraz cítim tú prázdnotu. Ako tie škatule od vianočných gúľ. Dutá s dutými ozdobami.

Asi je to len ten balíček z Moskvy. Hajzel, kričí na mňa už z diaľky. Cítim sa takto, len na pár riadkov.

 Záchod

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu