Niekedy, napríklad dnes, potrebujem, aby svet zrýchlil tempo a mňa nechal stáť. Na autobusovej stanici či pred kaviarňou na Farskej. Zabudol na to, že niekto hľadí na odchádzajúce spoje a čaká na kávu, ktorú si neobjednal. Aby si cez hnedé oči previazal fialovú hodvábnu šatku a iba zrýchleným pohybom zápästia a dirigentskou paličkou viedol celé predstavenie.

Potrebujem päsťou buchnúť do nástenných hodín a nechať úlomky, aby si s časovým posunom poradili sami. Nech sa ručičky rozpažia a zabudnú, že existujem. Nech čas predo mnou utečie a ja mu zamávam bielou vreckovkou.

Na istý čas. Nechcem riešiť, že je už trištvrte na šesť a kedy musím vstať, aby som si stihla umyť vlasy. Nech to všetko prefrčí a ja si ležiac v internátnej perine založím ruky za hlavu.

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
plumcek  7. 3. 2011 10:33
Toto bolo také krásne...
2 
fotka
sarah_whiteflower  7. 3. 2011 11:18
Veľmi výstižné!



U teba asi ako jediného autora mi nevadí, že píšeš takéto kratučké veci. Pretože ty vieš vystihnúť dokonale podstatu aj málo slovami...
3 
fotka
omeleta  7. 3. 2011 18:52
o.o
4 
fotka
bonita  7. 3. 2011 20:43
zdieľam

silno

najviac

(okrem tej poslednej vety)
5 
fotka
divinatoire  9. 3. 2011 16:33
naozaj by si to chcela?
6 
fotka
vierkabetka  21. 4. 2012 16:35
No ja som si kúpila práve nástenné hodiny, fakt krásne, bolo by mi ľúto ich rozbiť www.timedesign.sk vyber si aj ty také čo nebudeš chcieť rozbiť, ale aj napriek uponáhľanej dobe máš chuť sa na ne často pozerať
Napíš svoj komentár