Ten nekresťanský čas sme si vybrali z celkom obyčajného dôvodu- „tam“ sme ešte neboli, nemáme ani poňatia, koľko trvá cesta „tam“ a keďže nám trvá každá cesta 3749 hodín, prečo neísť o hodinu skôr? Ale keďže aj pri odmeriavaní špagiet máme problémy, znova sme sa netrafili a autobus „tam“ došiel za 20 minút.
Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a u nás to platilo dvojnásobne. Aká bola prednáška nudná, tak nám to „ten tam hore“ (asi rektor) odčinil- asi 70 kilovým balíčkom mužnosti s perfektne tvarovaným zadkom a štýlom. Čo inokedy sa predieram do zadného radu s vervou róma, za sociálnymi dávkami, dnes som lakťovkami odbúravala múr slintajúcich slečien, aby som sa dostala do druhého radu.
Berme fakty- pondelok, prvá hodina, 7:30, prednáška, pánu Bohu za chrbtom. Čo z toho vyplýva? Áno, presne to! Raz a dosť. Ale táto „kosť“ ma donútila prehodnotiť svoje priority a dohnala k myšlienkam opätovnej návštevy JEHO prednášky. A znova a znova a znova.
Pre spestrenie príjemného večera pár hlášok spolužiačky:
„Som hladná, len neviem, či mám chuť na jedlo, alebo naňho.“
„Kru- ci- nál, ten má ale veľkého......!“
„Že ako vyzeral? Od svetra nižšie a od kolien vyššie ti viem podať podrobnú 10 stranovú správu, ale aké mal oči...... tam som sa ešte nedostala.“
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
jillie
9. 2.febuára 2009 20:20
no bubi,len ho prosim ta celeho neoslintaj
7
ja nechcem fotku. ja mam fantaziu!
a tu smolu, ze mi v pondelok o 7:3O prednasku sice mame, ale kosť to teda rozhodne nie je :´-(
a tu smolu, ze mi v pondelok o 7:3O prednasku sice mame, ale kosť to teda rozhodne nie je :´-(
Napíš svoj komentár