Dnes ma napadla jedna vec, ktoru som mal uz davno hodit do blogu.
Mozno sa to niekomu z vas nebude pacit.
Ti z vas, ktori si pozru moj profil zistia, kto som.
Tento clanok je o tom, ako Boh kona, ked Mu clovek doveruje.
Istotne poznate osobu "kral David", z Biblie.
Bol to clovek podla Bozieho srdca. Paradoxom je, ze to bol clovek,
ktory zavrazdil, vyspal sa so zenou zavrazdeneho muza...
A tak preco bol muzom podla Bozieho srdca?
Lebo neustale, ked nieco
nespravodlive, alebo zle spravil, padol na kolena a prosil Boha
o odpustenie a spoliehal sa na Boziu milost.
Cize, doveroval Mu.
Ked bol prenasledovany a hrozila mu smrt, vtedy sa modlil k Bohu.
Modlil sa slovami, ktore zneli asi: "Pane moj, dokedy este?"
Vsetko, co ten clovek vo vztahu k Bohu robil, bolo, ze Mu naplno doveroval.
V kazdom aspekte svojho zivota, v kazdej situacii, ktora ho tiesnila, doveroval. A ked bol stastny, tak Ho oslavoval. A tancoval.
A teraz k tomu mojmu zazitku...
Mal som v praci kolegu, ktory kazdemu liezol pekne na nervy.
Jedneho dna dokonca nasu kolegynu rozplakal koli niecomu, co jej
povedal. Nezasluzila si to, ved kazdemu pomahala, ako mohla a bola mila...
Ja som s nim pracoval. Ako ma zaucal do toho "remesla", po case som bol lepsi, ako on. Kedze som nebol z Anglicka, stale na mna nadaval a hovoril, ze on je anglican a on moze vsetko, ja nemozem nic.
Nechaval som to tak. Niektore veci sme mali spolocne, ale dost ma aj
hneval. Jedneho dna ma tak nahneval, ze som sa uz neovladol a zacal som nanho zjapat ako zmyslov zbaveny. Za ruku ma drzal sef firmy a veduci haly.
Islo o to, ze na mna zvalil vinu za nieco, co on spravil, priamo pred
majitelom firmy.
Potom som sa ukludnil a vsetko islo dalej ako po starom.
Tak som to uz ale prestaval mat rad a zacal som sa modlit podobne, ako
kral David.
"Pane moj, dokedy este budem musiet s nim pracovat?"
Alebo jedneho dna som sa modlil, ked na mna nadaval, aby Boh nieco urobil, aby zasiahol...
Ked na mna on pozrel, videl ma iba, ako sa opieram o moj pracovny stol a mam zatvorene oci a sklonenu hlavu.
Vzapati mu zacali padat veci... Dokonca si znicil hotovy chladic... Nechtiac...
Vedel som, co sa deje a prislo mi to smiesne...
Ked som ho varoval, aby sa obratil na Boziu stranu, lebo sa stane neprijemna vec, vyhrazal sa mi, ze mozem robit vonku (cize mimo to pracovne miesto, kde som bol prideleny)...
Tak som zmlkol a robil dalej svoju pracu...
Asi o mesiac zacal meskat do prace kazde rano. A asi 2 mesiace na to ho vyhodili.
Konecne som bol slobodny, mohol som robit svoju pracu... A pracu za dvoch som zvladal sam. Dokonca tak rychlo, ze ked som chcel, tak 5 ludia, co mi pripravovali chladice, mi ich nestihali dodavat na dalsie spracovanie.
A teda, co som tym chcel povedat:
Doverujte Bohu v kazdej situacii. Aj v tychto tazkych casoch, vo vztahoch, v rodinach, v chorobe... A ked je vam dobre, tak nanho skuste nezabudnut.
On na vas nezabuda.
A ti z vas, ktori s Nim mate osobny vztah, vazte si to.
Prichadza tazka doba.
Nech vas zehna Hospodin.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár