Konečne sa mi podarilo zmeniť môj ulievárenský lokál. Našiel som krásnu kaviarničku v centre Zvolena (vlastne je to aj vináreň,takže nádhera)
..Krásny výhľad na ľudí,na mesto,mám tu kľud, je tu aj nejaká fontánka, čo ma ukľudňuje. Objednal som si presso,ktoré je chutné a čísník sa ma dokonca spýtal, či k nemu chcem KOLÁČ!
Som taký šťastný, zvláštne ,ako veľmi dokážu človeka ovplyvniť takéto veci. Myslím,že ma to na chvíľu vytrhlo z mojej každodennej depresie,ktorá v zápätí s napísaným slovom prichádza.
Všimol som si,že barman pozerá tenis, čo by mi samo o sebe vôbec nevadilo, až na to,že zakaždým keď tá loptička niekde pinkne, zaručí ako blázon.Sledujem hru už 20 minut ,no nepadarilo sa mi odhadnúť... Áaaa, sračky, prečo enviem rozmýšlať nad niečím poriadnym.
Asi to bude tou skurvenou kaviarňou.Krista ako len človeka ovplyvňujú tieto veci. Posraný tenis, prišiel nejaký barmanov kámoš,dal si víno a degustuje. Degustuje a rozoberá tenis. Vlastne hovno! Už tam ručia štyria, mňa asi porazí. Kebyže viem,že sa tu chystá takéto utkání, tak ma sem nik nedostane. Celý čas ako som hľadal nejaký pajzel, mal som krásno-hnusnú myšlienku..no nevadí.
Ale ako náhle som prišiel do tejto zasranej kaviarne,či vinárne tak sa rozplynula. Jebem na to,dopijem kafé a odchádzam. Je ich už 6, čo je to dneska za deň,oni normálne tlieskaju.Tlieskajú tej pinkajúcej zelenej gulatej chujovine čo zo strany na stranu hopká po oranžovoposranej antuke. Boh vie, že za toto tí ľudia pojdu do pekla. Prišli ďalší dvaja. Definitívne strácam nádej na napísanie niečoho,čo sa dá vôbec prečítať a nespáliť. Jedna vec ma drží nad vodou a to sú cigaretle, a tie prenádherné flašky vína,čo sú tu v tuctoch povykladné.
Ak by ma sem niekto zavrel na týžden,neostala by tu ani jedna. A potom by si tí skurvenci mohli zapnuť aj ten tenis posraný.
Kriste, čakanie ja taká sračka, každý len na niečo čaká a zrazu ked sa dočká tej chvíle,na ktorú čakal,zistí,že stála za prd.
napríklad : čakám na bus polhodinu, potom príde, som šťastný-prešťastný že dorazil a nastúpim. A zas čakám ako somár, kým docestujem. Vlastne čakáme celý život ,ide len o to ako a čím si to čakanie vypĺňame.
Ale aj tak sa všetci dočkáme len smrti. Boh vie,kedy umriem a ako. Dúfam,že to bue nejako neobyčajne. Napríklad zásah meteoritom do hlavy.. A dúfam, že práve teraz
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Že celý život na niečo čakáme, veľmi dobrá myšlienka. Ja som až dodnes čakala na jednu konkrétnu vec a teraz budem zase čakať na jednu vec... a tak. Vlastne máš pravdu
Napíš svoj komentár
ešte teraz sa smejem, na tom tvojom mlado salingerovskom štýle písania