Že rozchod

Zobudil som sa s takou opicou, akú som nezažil asi ešte nikdy. Po niekoľkých minútach (či desiatkach minút?) som sa donútil ísť do kuchyne dať si studené mlieko, lebo volakde som čítal, že mlieko po prehýrenej noci pekne zaženie smäd a neutralizuje žalúdok alebo žaludočné kyseliny alebo dačo také. Pomaly som popíjal, rozmýšľal, čo budem robiť keď vytriezvem (teda skorej keď sa môj žalúdok oslobodí od alkoholickej otravy), keď v tom mi zazvonil mobil. Frajerka píše, že sa stretneme za dve hodiny. JES. Mali sme sa stretnúť až večer, ale tak každá hodina skôr je vždy lepšia a je darom.
Milujem to dievča tak ako nikoho, dokonca si myslím, že viac ako seba. Pred rokom a pol, v časoch, keď som skončil ojebaný svojimi „najlepšími“ kamarátmi, keď som začínal veriť, že všetci ľudia sú len sebecké kurvy, mi ukázala, že v daktorých ľuďoch namiesto zdivočelých zvierat sa ukrýva ešte stále ukrýva človek, inými slovami mi dala druhý dych do života.
Nikdy nezabudnem ani na to ako sme sa spoznali. Raz sme sa stretli v takom parčíku nad nemocnicou (naše obľúbené chlastacie miesto), kde som ja popíjal s mojou partiou a ona so svojou. Dajak sme sa spojili a popíjali spolu. Hneď ako som ju zbadal som sa do nej na prvý pohľad zaľúbil, a ako mi neskôr povedala aj ona do mňa. Keďže sme boli obaja trocha pripití, tak ani neviem jak sme sa dali do reči (triezvy by som ju osloviť na 99% nedokázal) a hneď sme si sadli. Počúvali sme rovnakú hudbu (Nirvana, Pearl Jam, Rage Against The Machine atď), obaja sme boli proti týraniu zvierat, obaja sme chceli ísť na veterinu alebo medicínu, a hlavne sme obaja boli tak priateľsko hanbliví, to znamená že sme k cudzím ľuďom priateľskí, no nedokážeme ich sami osloviť (vtedy sme boli našťastie pripití, takže už ani neviem kto oslovil koho, ale niekto tú hanblivosť prekonal). Vypýtal som si jej číslo, začali sme sa stretávať, a vykľula sa z toho taká láska že dovi. Síce nemám vo zvyku nejak extra plánovať budúcnosť, no s ňou si viem predstaviť spoločné žitie, byt, deti a tak, a to mám len sedemnásť (v čase keď sme sa spoznali sme mali pätnásť).
Náš vzťah je úplne úprimný a bez nejakej kontroly alebo ovládania toho druhého. Nejak proste viem, že ma nepodvedie. Možno si dakto povie, že to sa nedá vedieť, ale verte, že keď stretnete toho pravého človeka, ktorý zapadne do vás ako kocka lega do druhej kocky, tak to spoznáte. Keď ide von so svojou partiou, tak vôbec nevypytujem „a bol tam ten a ten?“ alebo ona mňa „a bola tam tá a tá?“ Proste máme jeden druhého prečítaného odpredu odzadu a vieme aká láska medzi nami je, preto nikdy neriešime zbytočné veci.
Dneska sa teším na stretnutie s ňou tak ako vždy, lebo keď som s ňou tak ma proste obdarúva veľkou životnou energiou. Dopil som mlieko a išiel som si trocha poležať a popočúvať hudbu. Na obed som skúsil dačo zajesť, no žalúdok proti tomu mastnému mäsu dosť protestoval, tak som si dal iba asi tri sústa a išiel som sa pomaly nachystať von. Umyť zuby, osprchovať ten alkoholický pot, obliecť sa a stretnúť sa s ňou.
Do smsky napísala 12:30 pri kostole. Keď som tam došiel už na mňa čakala. Oči sú zrkadlom duše a za ten rok a pol som sa naučil vyčítať jej z očí momentálnu náladu, teraz mala oči plné smútku. Pozdravili a pobozkali sme sa a hneď to z nej vyšlo. Včera bola s partiou piť, potom išli do klubu Ministry, kde sa opitá zahovorila s nejakým chalanom, a podjebala ma na záchode. Ako to dopovedala tak je vytriskol z očí vodopád sĺz, a ja som mal pocit že sa mi pomaly zatemňuje pred očami. Prepáč, prepáč, to alkohol a také blá blá. Nebol som schopný nijak reagovať. Ona sa hodila na mňa, objala ma, no ja som stál ako socha neschopný pohybu, a vravela, že ma miluje a že to bol len sex a keby ma nemiluje tak mi to ani nepovie,a nemôže mi nikdy klamať ani mi nikdy neklamala atď. Teraz by som potreboval zastaviť čas a urovnať si v hlave čo sa vlastne udialo. Cítil som ako mi do hlavy stúpa krv a ako sa mi celé telo rapídne zohrieva, bezmyšlienkovitosť strieda hnev. Ľahko som ju odsotil a začal kráčať. Keď som počul, že kráča za mnou a dačo hovorí, otočil som sa a povedal jej, že ju už v živote nechcem vidieť, vymaž si môj fejsbuk aj číslo a nikdy ťa nechcem počuť, vidieť, rozprávať sa s tebou, nič čo by s tebou bolo spojené. Začal som kráčať, vymazával som si jej číslo z mobilu (aj keď som ho vedel naspamäť), počul som ako stále na mňa zozadu reve že ju to mrzí a že to nemôžem skončiť a také veci, ja som jej na to povedal také veci, aké bezdôvodne hovoria spitý frustrovaný alkoholický manželia svojim manželkám, doplnil som to tým, že keby ma naozaj miluje tak to nespraví ani neviem aká nadrogovaná alebo spitá. Zase sa chcela ku mne pritisknúť, no odstrčil som ju a povedal jej že ak ju ešte raz uvidím tak je jebnem. Vtedy som bol v takom amoku že by som to možno aj dokázal. Otočil som sa a odchádzal preč. V hlave som mal myšlienkový trysk aký mávajú feťáci na pervitíne, milión myšlienok, ozveny hlasov, nevedel som vôbec správne uvažovať. Išiel som domov, kde som si najprv sadol pred počítač a vymazal ju z fejsbuku, prestrihol som si sim kartu, ľahol som si a začal som potichu plakať do vankúša aby to rodičia nepočuli. Odvtedy som ju už nikdy nevidel.

Ak si to dočítal tak pls napis do komentu svoj nazor.. kritika, pozitivita.. hlavne nech ej to uprimne ... dziky

 Skutočný príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu