Toto som považoval za luxus, vlastniť drahé hračky, prespávať v exkluzívnych hoteloch, letieť súkromným lietadlom, konzumovať kuchárove špeciality vo vychýrených reštauráciach.
To bolo pred tým ako som ochutnal chuť špinavej hliny na dne. To bolo pred tým ako som vyronil tisícky sĺz a prišiel o všetko.
Pracoval som v rôznych firmách na rôznych pozíciách. Robil som prácu, ktorá nestimulovala moju dušu, dušu ktorú som zapredal za peniaze. Stretol som množstvo ľuďí na rôznych miestach. Prežil som rôzne situácie v rozličných okamihoch. Prešiel som si nespočítateľným množstvom mentálnych bažín, kanálov, priepastí. Vďaka tomu, naučil som sa skromnosti, pokore ( mimo toho, že mi tieto hodnoty vštepovali rodičia ).
Preto dnes, luxus pre mňa znamená úplný opak toho, čo pre mňa luxus znamenal xy rokov dozadu. Tráviť čas s rodinou kedy chcem a v akej dĺžke ja chcem je pre mňa luxus. Mať celý deň vypnutý telefón, dáta a nebyť non stop niekomu k dispozícií je pre mňa luxus. Vstať ráno bez budíka a nechať telo zvoliť si svoj vlastný čas prebudenia je pre mňa luxus. Jesť jedlo a myslieť na to jedlo, vychutnávať si ho je pre mňa luxus. Pomaly kráčať, ďýchať prítomnosť je pre mňa luxus. Prebúdzať sa, zaspávať bez bolesti je pre mňa luxus.
Sú to všetky tie obyčajné veci, maličkosti, ktoré som si pred tým nikdy nevážil. Nevážil som si ich pretože som ich bral ako niečo garantované, samozrejmé. Až keď som ich stratil, začal som si uvedomovať ich hodnotu, vzácnosť.
Viac na www.tomasveres.sk
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
@abstraktdepres dakujem za tvoj cas a podelenie sa o svoj pohlad na svet. Ano, takyto som zvykol byt. V case dospievania som chodil brigadovat na polia a kupoval si za zarobene peniaze znackove veci, este ked mi rodicia vsetko kupovali tak ja jediny v rodine som nosil znackove oblecenie. Chcel som byt ako jeden kamos u nas dedine co pochadzal z bohatej rodiny, bol oblubeny, ziadany, myslel som, ze to kupou drahych handier ziskam tiez. Nastastie zmenil som sa, vybudoval som novu verziu svojho ja a uz vobec nebazim po luxuse, snahe robit dojem na druhych. Zmenilo sa to, teraz chcem pomahat 2hym, nie ich ohurovat.
Napíš svoj komentár
Skutočne si po týchto veciach túžil či ti to len pasovalo do textu? Pretože z iného textu pôsobíš nadhladom niekoho kto by takéto veci hádam neriešil.
Možno by sa mi akurát tak páčilo mať nejaku luxusnú novostavbu s krásne velkými oknami. Pre ten pocit priestornej modernej architektúry. A porsche 911. Pretože je to krásne auto. Vlastne by kludne mohlo byť 25 rokov staré. Ide o ten dizajn a motor...
Čisto pre tie pocity ktoré to v človeku vyvoláva... Vlastne k takému mierne duchovnejšiemu potešeniu. Veci ktorých hodnota nie je uplne prchavá.
Ale aby sa človek stal otrokom predstáv, o čisto spotrebných konzumných materiálnych veciach ktoré ho nejakym hlbším spôsobom neobohacujú... Tak to ani hovno!
Všetky tie telefony, hodinky, bavlnené tričká nad 10€ len kvôli nápisu značky v spoločnosti uznávanej alebo aspoň známej. K čomu kurva? Na toto nikto iný než idiot a snob predsa nemôže chodiť do práce.