Dni ťažkých chíľ, chvíle ťaždých dní, trápenia nedostatok, bolesť utícha sťa vánok dažďových kvapiek, ktoré dopadajú na hladinu oceánu rozbúreného zlostným výkrikom vysnívaných prianí. Ťažké bolesti dopadajú na krajíček uboleného srdca vo víre zanedbaných povinností. Klamať či úprimnosť rozdávať? Klamstvom mnohokrát pomôžeš, úprimnosťou zraníš. Rana bolí, rana sa hojí, rana neutícha, rana ostáva. Klamstvo bolí a nezabúda. Slzy vyronené úprimnosťou tečú mi po krajíčku a vyťahujú staré spomienky. Spomienky na časy, kedy radosť vládla a bola všade navôkol. Nehľadím, nespomínam, plačem. Plačem pre spomienky, ktoré pred očami mám. Úprimnosť ma sklamala, chcela, klamala? Klamstvo zachráni mnoho sŕdc. Kam sme sa to dostali? Úprimnosť mnohokrát zabíja. Klamať a či pravdu vraviť? Spomínať a či do očí hľadieť? Spomienkam, ktoré naše srdcia neopustia, skôr naopak - pripomínať a na zlé spomínať... Život je jeden a či je sú mnohé? Zarmútené spomienky strohé, nedaj dýchať, mávajú s úsmevom kričia: ŽI!
Pre čo mám žiť? Nádej umiera posledná, tak prečo ja som ten posledný? Prečo dvere siedmeho neba pred nosom zatvárajú sa mi a ja hľadím do spomienok, keď sme spolu sami? Nedbám, víchrica výčitok číta mi zo srdca, skrývam sa, výčitky samoty srdca vidia. Vidia všetko...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
borinka734  20. 6. 2006 11:27
pravda....na spomienky spominame vzdy...a nikdy sa ich nezbavime...niekedy su pekne, inokedy zle...no vzdy sa oplati nechat si ich...
Napíš svoj komentár