V ten deň som bol pripravený spraviť svoj prvý odvážny krok. Prichádzala zastávka, na ktorej vždy nastúpila. Srdce mi bilo a ja som sa nevedel dočkať chvíle, keď zazriem tu nádhernú tvár.
Zrazu sa niečo stalo. Vodič dupol na brzdu a cestujúci, ktorí stáli, v momente preleteli nič netušiac okolo mňa. Vpredu niekto zakričal: "Pre Boha! Veď ona je pod autobusom." Vodič okamžite vystúpil a po chvíli otvoril aj ostatné dvere. Utekal som sa dopredu pozrieť, čo sa stalo. Na krásku som už takmer zabudol až kým som nezazrel osobu pod autobusom. Už pri pohľade je vlasy sa mi oči naplnili slzami. Jemne som chytil pramienok vlasov a odokryl som jej tvár. Bol to posledný pohľad do jej očí, v ktorých pred chvíľou vyhasol život.
A ja som ani nestihol vyjadriť, čo som mal na srdci...
Blog
Komentuj
21 komentov k blogu
1
tamvtme
10. 6.júna 2006 23:51
Tomi...to čo tu píšeš...?!....:´(
6
To neviem, ale má to myšlienku a je to pútavé...taká Tomovská balada DD
8
Práveže odkedy som prestal, spomínam na rôzne zážitky a na základe ich mám takéto haluze....
10
nie, nenahovoríš ma.. keď som to odmietol s Hankou, tak to odmietnej aj s Igorom
12
Tak by som ti dal božteg na čelo, pohladkal po vláskoch a odprevadil ťa späť do Košíc
15
velmi pekne....este ze to je fikcia...lebo inac by to bol osudovy pribeh....
Napíš svoj komentár