Pri včerajšej ceste domov ma nečakane prekvapil zvoniaci telefón v kapsičke. Prebral som sa z mikrospánku a chytil som sa bicykla, na ktorom som bol statne rozbehnutý. Pribrzdil som a spomalil autobus trúbiaci za mojim chrbtom. Zastavil som pri krajnici a vytiahol mobil. Šoféra autobusu išlo roztrhať, čo si to dovoľujem. Volal mi kamarát, či nejdem na kofolu. Mal som kapánek smäd a tak som išiel na jednu malú kofolu...

...po piatich pivách a troch čerešňovicách som sa vybral s chalanmi domov. No spravili sme randál ako sa patrí. Pred kamarátovou bránou som sa v slušnej rýchlosti stretol s kríkom, ktorý ma presvedčil o svojej sile a ja som už len bezvládne padol na betón posypaný kamienkami. Môj lakeť a moje kolienko si to odniesli dosýta. Doma som si ešte vyberal zopár kamienkov z lakťa, teraz ma to pekne štípe. Aleto nič nie je, prinajhoršom dostanem otravu krvi a umriem. A čo, šak ako tak pozerám v správach, dnes je to asik v móde...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
tamvtme  16. 6. 2006 00:18
Hej , dnes je ,in, mnoho hlúpostí...

Páči sa mi ľahkosť, s akou píšeš..
2 
fotka
kkkkikuska  16. 6. 2006 13:22
oo to je fakt sqwele
3 
fotka
miruska89  16. 6. 2006 15:00
teeeda Tomasko zlaty ty raz zle dopadnes
Napíš svoj komentár