Čierna duša ľudského sveta

Svet nepriaznivých nádejí a prianí otvoril mi oči a vstúpil svojou silou duše prelínajúc dobro a zlo do mojich tmavých myšlienok. Moje náreky, moje priania ostali v kúte pohodené, nik si pre ne nepríde, nik ma nevypočuje, ostal som tak sám - sám v tme. Čo i len mincou dohodím, moje staré JA leží na zemi a ja márne snažím sa dosiahnuť svoj cieľ, svoje vytúžené JA.

V svojich očiach smútok cítim, výkrik slabosti počujem. Nie ja, nie ty, ale my sme sami, ja a moja duša, ktorá je taká čierna, ktorú si už nikto nevšíma. Treba sa vzchopiť, treba vstať a ísť za svojim cieľom, len v slze je sila.. Krása nespočíva v slovách, krása je jedinečná len v skutkoch, preto vstávam, preto idem, pre to svoje JA sa natiahnem, oprášim čiernotu z neho a idem s ním. Začínam stretávať ľudí, s ktorými som sa predtým nestretával. Prežívam svoj prvý úsmev, usmievam sa aj ja a padáááááááááááám...........

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu