Náš vzťah bol krásny, ale pritom nepoznaný. Poznali sme sa iba cez internet, avšak naša láska bola pevná ako skala. A ja som si bola taká istá. Bola som už mnohokrát sklamaná, ale tento vzťah ma tlačil dopredu. Problém v našom vzťahu hrala diaľka. Avšak láska diaľku nepozná. Naše srdiečka sa sebe navzájom otvorili, naplnili túžbami a nádej ostala nepoznaná. Vtedy sme si dohodli naše prvé stretnutie. Snažila som sa prekonávať svoju odvahu, ale márne. Mala som z nášho stretnutia strach. Čo ak to nevýjde, čo ak sa niečo stane. Moje obavy sa rozšírili a v tom som si začala byť neistá. Naše prvé stretnutie som zrušila. Sama som nepoznala dôvod. Moja láska to zobrala na seba, on ma tak vedel upokojiť. Pri ňom som sa cítila ako v siedmom nebi. Bol taký úžasný. Práve preto som mala strach, že ho môžem navždy stratiť.

Deň po našom plánovanom stretnutí mi už ráno prišlo nevoľno. Zobudila som sa na výkrik. Nikto však nekričal. Ale ja som to počula. Bolo to tak blízko. Hlas zo sna sa mi ozýval celý deň. Nemohla som sa poriadne na nič sústrediť. Spomenula som si na svoju lásku, on ma vedel upokojiť, on ma vždy presvedčil o tom, že sa nič nedeje. Celý deň som sa nemohla s ním skontaktovať. Mobil mal vypnutý. Nakoniec som sa odhodlala zatelefonovať na pevnú linku. Dvihla to jeho sestra. Z jej smutného hlasu som zistila, že sa stalo niečo zlé. Niečo hrozné. Niečo najhoršie - s mojou láskou sa už nikdy nestretnem, moja láska je už len v mojom srdci. A celý život budem ľutovať, že som sa s ním nestretla v ten deň.

 Blog
Komentuj
 fotka
rami12  14. 2. 2007 16:39
no to je pekne napisane... a smutne tiez
 fotka
iwka489  14. 2. 2007 16:59
no hej..som zvedava kedy napises nieco co nebude smutne....ale aj tak su smutne podla mna najlepsie
Napíš svoj komentár