Posledný deň

Tomáš otvoril šuflík na skrinke svojej manželky a vybral v hodvábnom papieri zabalený balíček. Nebol to len tak obyčajný balíček, bolo v ňom krásne dámske spodné prádlo. Rozbalil balíček, zapozeral sa na krásu prádla a na to jemné olemovanie: "To som jej kúpil, keď sme boli spolu prvýkrát v Paríži. To mohlo byť asik pred troma rokmi. Nikdy si to neobliekla. Chcela si to obliecť pri tej správnej príležitosti. A teraz myslím, že je tá pravá príležitosť". Priblížil sa k posteli a položil hodvábné prádlo k ostatným veciam, ktoré boli pripravené pre pohrebnú službu. Jeho žena umrela. Potom sa obrátil a povedal: "Neodkladaj nikdy nič na mimoriadnu príležitosť. Každý deň, ktorý žiješ, je jedinečný".
Dnes má Tomáš iné životné priority, uvedomil si mnoho vecí. Trávi omnoho viac času s priateľmi a menej pri počítači. Pochopil, že život je zbierka skúseností, ktoré si máme vážiť. Keď sa mi chce, oblečie si svoju novú koženú bundu, už si ju neodkladá na neskôr. Aj svoj parfém použije kedy chce a koľko chce. Každý deň je mimoriadna príležitosť na mnoho nezabudniteľných chvíľ. Nikto nevie, čo by Tomášova manželka spravila, keby vedela, že zajtra nebude. Slovo "zajtra" berieme na ľahkú váhu.
A preto všetkým odkazujem - žime, akoby každý deň mal byť náš posledný. Nikdy nevieme, kedy bude ten deň D, ktorý pripraví našich najlepších priateľov o nás samých. A my im nestihneme povedať ťo, čo k nim naozaj cítime.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu