Sám pod ťarchou nemých slov, obraciam sa, hľadím, neznám, roky ťažké, plné krokov, obrátiť sa možnosť nemám. Život krátky, čas sa kráti, nemám štipku zľutovania, kde sú moji kamaráti? Pýtam sa vás, vlastne seba. V srdci mojom na krajíčku, tam som počul, tam ma hreje, videl som tam lastovičku, vtáčka, ktorý svoje sny si snije. Nepohľadí, nepriletí, bojí sa ma, nepozná ma, čas ma volá, nevylieči, bez ľútosti, nevezme ma. Prichádza sem pani v čiernom, do očí jej nehľadím, prebúdza ma zo sna zlého, to vám teraz prezradím. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj