dni, keď sme doma konečne ostali sami,
keď ja mám teba a ty mňa máš,
dni, keď zvitok svojich citov mi dáš...
Spomienky
Časom znova ospievam zopár svojich chvíľ, ktoré ako jablká z hrušky padajú a ja sa môžem zahĺbiť so svojich snov a svojich tajomných spomienok, ktoré slzu po slze lákajú von z mojich očí. Dni, kedy tupú bolesť hrdla v srdci cítim...
Nadišli chvíle mojich depresií a stavov rôznych žánrov. Chvíle, kedy oči spomienok pred svojimi vidím a len bezvýsledne do nich hľadím, volám, kričím, snívam... Oči, do ktorých som sa už poslednýkrát díval pred tým ako ON svoje večné sny sníval. Výčitky šepkajú, nepočujem, nevidím - spomínam, plačem sťa malé bábo. Kde také malé môže vedieť, čo je život, čo je strata, čo je vernosť, čo je bolesť.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tomas
19. 6.júna 2006 01:05
Pekný článok.
Napíš svoj komentár