Smútok, spomienka, výčitky, bolesť... Koľko toho ešte prejde mojou hlavou? Čo som to spravil? Kto vlastne som? Som vrah! Cítim sa za všetko zodpovedný. Moje srdce trpí a plače. Krv prelieva. Slza tíchne na krajíčku pier a oči len zasnene hľadia do neznáma nesplnených prianí. Už tu nebude. Kde je to siedme nebo? Ako sa tam dostať? Pomôžte mi. Hľadám nádej. Kadiaľ išla? Nádej ostáva ako posledná. Nádej stojí vždy za vami. Otočíte sa a je preč. Spomienky ma tlačia dozadu, ale sám neviem, kam sa pohnúť. Hromada nesplnených prianí, stoka popadaných listov. Listy, ktoré ostávajú záhadné neotvorené. Neprečítané. Ostávajú v pokoji srdca. Pokoj, ktorý prichádza cez samotu v srdci. Samota, ktorý neostáva nikdy sama. Sekundy ubiehajú, slzy tlačia sa na líci... Rana ostáva, raná sa nehojí, rana bolí a krváca. Kde sú všetci? Priatelia... Sú priatelia ešte priatelia? Kde sú priatelia? A prečo nie sú priatelia? Kam odišli? Odpoveď jednotvárna, odpoveď stručná...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
tomino  6. 6. 2006 00:04
neprebudení.........
2 
fotka
tamvtme  6. 6. 2006 00:12
Daj mi ruku, povediem ťa...pôjdeme čiernotu(výčitky)pôjdeme bolesťou(stratou)pôjdeme láskou(spomineky na neho)pôjdeme časom(ktorý ti tak veľa dával, ty si nechápal)pôjdeme tunelom(svedomie)na konci ktorého uvidíš svetlo(dôvod prečo to tak je...)

...tvoja Nádej
Napíš svoj komentár