Takže keďže mám tak 3 hodiny voľna, rozhodla som sa ich zabiť nejak užitočne, tak sa aspoň pokúsim ako-tak charakterizovať miesto, kde sa nachádzam.
To, čo je okolo nášho domu, snáď ani nie sú stromy. To je normálne dažďový prales a teraz nepreháňam. Ten pozemok je dôkazom toho, že Talianom, ktorým ten dom patril pred nami, bolo ľúto zrúbať stromy, ktoré nejak zdiveli a rastú každým smerom. Je to síce dosť nezvyčajný pohľad, ale naozaj to má svoje čaro. Navyše všade vo veľkých kvetináčoch sú červené, ružové a fialové kvety, ktoré majú dosť nezvyčajnú ( a mne nesympatickú) vôňu ale dosť to tu skrášľujú.
Náš dom mi vlastne pripadá ako farma. Nie žeby sme mali pristavenú stajňu (zatiaľ som nič také neobjavila), ale vyzerá dosť vidiecky, nehovoriac o tom okolí. Tu je to však normálne, tak ako tento dom tu vyzerá každý 2.
Čo mi tu však tuctovo nepripadá, je to, aké je to celé z vnútra. Ja som tu snáď niečo plastové ešte ani nevidela! Všetko je tu z dreva, bavlny a iných prírodných materiálov a vonia to tu koreninami. Och, toto by som si vzala aj na Slovensko Navyše je tu hrozne veľa svetla, čo by som vzhľadom na to, koľko stromov nám tu môže tieniť, fakt nečakala.
Špeciálna katrgória je v osvetlení moja izba, ktorá je taká nefarebná, biela a žiarivá, až ma to zabolelo. Vlastne v nej ani nič nemám, okrem kufrov ktoré som ešte nestihla vybaliť, niekoľkých starých drevených skríň, prázdnej knižnici a drevenej posteli, ktorá je určite užšia než sú tie Slovenské ! To všetko je na mňa asi priveľa.. Normálne až neviem čo si o tom myslieť.
Moji priatelia by v tom ale mali jasno. Nazvali by to tu zaostalým, kvôli tmavomodrým okeniciam ktoré tu majú namiesto žalúzií a ďalším veciam, ktoré mi na Slovensku toho veľa nehovorili.
Ja sa na to všetko však snažím dívať objektívne, pretože tu tomu asi budem musieť dať šancu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár